Iecuna Tokugawa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia, aktualizácia |
preklepy, |
||
Riadok 20:
Päť regentov, ktorí vládli v jeho meno boli [[Tadakacu Sakai]], [[Tadakijo Sakai]], [[Masanori Inaba]], [[Nobucuna Macudaira]] (vzdialený člen rodu Tokugawa) a dvaja ďalší. Navyše k regentstvu bol ďalšou nevýhodou Iemicuov nevlastný brat [[Masajuki Hošina]].
Prvú vec, ktorú museli šógun Iecuna a regenti riešiť, bola vzbura [[rónin]]ov alebo "samurajov bez pána". Počas vlády šóguna Iemicua, dvaja rónini, [[Šosecu Jui]] a [[Čuja Marubaši]], plánovali povstanie, v ktorom mal byť vyvolaný požiar Eda a v zmätku, ktorý by nasledoval, by so skupinou róninov obsadili Edský hrad, sídlo politickej moci krajiny, a
Plán povstania bol odhalený, skôr než sa mohol zrealizovať. Šogúnoví regenti vzbúrencov pochytali a potlačili možnú vzburu, už v zárodku. Vzbura, ktorá sa nakoniec nezrealizovala podľa plánu a v plnej sile dostala pomenovanie ako [[Keianské povstanie]] alebo "Sprisahanie Tosa".<ref>Screech, T. (2006). ''Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822.'' str.. 85-89.</ref>, Jeden z vodcov povstania Čuja bol brutálne popravený. Šosecu radšej spáchal seppuku, akoby sa nechal chytiť vládnymi zložkami.
| |||