Počas [[romantizmus|romantizmu]] vykresľovali maďarskí historici úniu ako anexiu Poľska Uhorskom. V skutočnosti bola poľská samostatnosť prakticky úplná. Kráľ Ľudovít dohliadal, aby uhorský vplyv v Poľsku nebol väčší ako poľský v Uhorsku.<ref name="Engel"/>
Únia zanikla po Ľudovítovej smrti v roku 1382. Nespokojná poľská ''[[szlachta]]''šľachta žiadala od jeho nástupkyne, [[Mária z Anjou|Márie]], aby sa presťahovala do Krakova a vládla nad Poľskom a Uhorskom odtiaľ. Máriina matka [[Alžbeta Kotromanićová]] (vdova po Ľudovítovi a praneter otca Kazimíra III., [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I.]]), sa po poznaní skúsenosti svojej svokry Alžbety odmietla presťahovať.<ref name="Engel"/> Zavrhla aj myšlienku podriadiť si poľskú šľachtu silou a súhlasila, že pošle svoju mladšiu dcéru [[Hedviga I.|Hedvigu]] aby bola korunovaná za Ľudovítovu následníčku (udialo sa tak v roku 1384). Prvá únia tak trvala niečo vyše desaťročia a skončila rovnako pokojne ako začala.<ref name="Engel"/>
