Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 17 bajtov ,  pred 9 rokmi
→‎Život: typografia, wikilinky
(→‎Dielo: formulácia)
(→‎Život: typografia, wikilinky)
Štastie a priaznivé pomery pre Christine netrvali dlho. Kráľ Karol v roku [[1380]] umrel a jej manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel Christinin otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala vtedy 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli nesplateným dlhom po zosnulom manželovi a trpela hmotnou biedou. Prijala preto miesto pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby určené pre literárnu verejnosť. Jej prvé básnické dielo „Kniha 100 balád“ malo veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a autorky v neprajnom prostredí. Svojimi vydarenými literárnymi dielami si získala slávu a dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.
 
Christine de Pisan sa počas svojho života angažovala za prirodzené práva žien a podporovala ich pôsobenie v literatúre, ale aj ich väčšiu úlohu na fungovaní a v zapájaní sa do života spoločnosti. ChránilaObraňovala ženy pred ideovými útokmi, ktoré boli časté najmä v literárnych prácach vtedajších voči ženám nepriateľsky naladených autorov. Tvorila ideovú a literárnu oponentku [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''), najznámejšieho a najkomentovanejšieho diela západnej [[Európa|Európy]] v období stredoveku[[stredovek]]u. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]].
[[Súbor:Isabeau de Baviere3.jpg|thumb|Christine de Pisan prezentuje svoju knihu regentke Isabeau de Bavière]]