Sandinovský front národného oslobodenia: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (Bot: Odstránenie 39 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q27389))
Bez shrnutí editace
[[Súbor:Flag_of_the_FSLN.png|right|thumb|Vlajka Sandinovského frontu národného oslobodenia]]
'''Sandinovský front národného oslobodenia''' ([[španielčina|špan]].: ''Frente Sandinista de Liberación Nacional'', skr. '''FSLN''') je [[ľavica (politika)|ľavicová]] politická strana v [[Nikaragua|Nikarague]], jej členovia sú známy ako '''sandinisti'''. V 70. rokoch [[20. storočie|20. st.]] viedli [[partizánska vojna|guerillový]] boj proti represívnej vláde diktátora [[Anastasio Somoza Debayle|Anastasia Somozu Debayla]]. Potom, ako sa im ho v r. [[1979]] podarilo zvrhnúť, dostali sa k moci a v Nikarague následne vládli do r. [[1990]]. Aj neskôr zostali jednou z dvoch najvýznamnejších politických strán v krajine a ich líder, [[Daniel Ortega]], bol v r. [[2006]] a [[2011]] opätovne zvolený za prezidenta NikaragueNikaraguy.
 
Sandinisti sa pomenovali na počesť [[Augusto César Sandino|Augusta Cézara Sandina]], historického lídra nikaragujského národného odporu proti [[Spojené štáty|americkej]] okupácii krajiny v rokoch [[1922]] – [[1934]], ktorý bol v r. 1934 zavraždený ''Národnou gardou'' Američanmi dosadeného diktátora [[Anastasio Somoza García|Anastasia Somozu]], ktorého [[somozovci|rodina]] následne vládla až do spomínaného r. 1979.
Ideológia sandinistov síce bola založená hlavne na [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistických]] základoch, obsahovala však množstvo svojských a výnimočných prvkov, čo FSLN radí skôr k stranám sociálno-demokratického a nie komunistického typu (ako ju označujú niektorí jej kritici). Sandinisti netrvali na vláde jednej strany a požadovali vytvorenie pluralitnej, demokratickej spoločnosti, zrušili tiež [[trest smrti]]. Chceli udržiavať nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou, pretože boli prívržencami tzv. [[Teológia oslobodenia|teológie oslobodenia]], ktorá do istej miery spája socializmus a katolícku vieru. Mnohí nikaragujský klerici podporovali sandinistov, napr. kňaz ''Gaspar García Laviana'' sa priamo pridal k sandinovským bojovníkom a v r. 1978 ho zabili Somozovy vojaci v partizánskom tábore v horách. Medzi popredných predstaviteľov sandinistov patrili napr. aj [[jezuiti|jezuitský]] kňaz [[Ernesto Cardenal]], ktorý počas ich vlády pôsobil ako minister kultúry, či farár [[Miguel D'Escoto]], ktorý zas zastával post ministra zahraničia. A tak zatiaľ čo mnohí nižšie postavení klerici sandinistov podporovali, konzervatívni cirkevní hodnostári toto spojenectvo odmietali, pretože sandinistov vnímali skôr ako komunistov. Managujský arcibiskup [[Miguel Obando y Bravo]] síce spočiatku podporoval sandinistov v boji proti Somozovi, neskôr sa však stal ich silným kritikom a dokonca otvoreným podporovateľom Contras. Tieto okolnosti teda prispeli k zhoršeniu vzťahov s katolíckou cirkvou, napriek tomu však počas celej ich vlády nedošlo k obmedzovaniu či perzekúciám voči cirkvi.
== Súčasnosť ==
Po prehraných voľbách síce FSLN ostávali druhou najsilnejšou stranou v krajine, no ani v nasledujúcich rokoch sa im nepodarilo prekonať volebné úspechy pravicových strán a ostávali tak v opozícii. Počas tohto obdobia sa niektorí poprední členovia FSLN od strany oddelili a založili vlastné politické subjekty (ako napr. ''Sergio Ramirez'' a jeho ''Sandinovské renovačné hnutie''), preferencie samotnej FSLN to však veľmi neovplyvnilo. Volebný úspech dosiahli sandinisti opätovne až v r. [[2006]], keď Daniel Ortega so ziskom 38% zvíťazil v prezidentských voľbách a FSLN sa zároveň stalo najsilnejšou stranou v nikaragujskom kongreseparlamente. V prezidentských a parlamentných voľbách v novembri [[2011]] sandinisti výrazne posilnili svoju pozíciu na nikaragujskej politickej scéne, keď bol Daniel Ortega znovuzvolený za prezidenta zo ziskom 62,46 % už v prvom kole a v parlamentných voľbách získal FSLN 60,85 % a 63 z 92 mandátov v Národnom zhromaždení.
== Referencie ==
<references />
Anonymný používateľ