Georgij Konstantinovič Žukov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 59 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q124617) |
d štyl. |
||
Riadok 37:
Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri [[Boje o Leningrad a Pobaltie 1941 – 1944|obrane Leningradu]] v roku [[1941]]. Svojimi nekompromisnými rozkazmi a správnym zhodnotením situácie odvrátil porazeneckú náladu svojich predchodcov a zabránil strate mesta. I keď niektoré pramene uvádzajú, že jeho účasť na bitke nebola príliš dôležitá, pretože jeho predchodcovia krátko pred jeho príchodom nakoniec podnikli potrebné opatrenia.
Ako náčelník generálneho štábu sa podieľal na odrazení [[bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]] na prelome rokov [[1941]]–[[1942]]. 27. augusta 1942 ho Stalin vymenoval za zástupcu vrchného veliteľa zodpovedného za obranu [[Stalingrad]]u.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Paul Carell]]|názov=''Stalingrad: Sláva a pád 6. armády''|mesto=Praha|vydavateľstvo=naše Vojsko|rok=1994|strana=88}}</ref> Spolu s generálom [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilievskym]] a ďalšími dôstojníkmi pripravoval [[
18. januára 1943 bol ako prvý zo sovietskych generálov v
Po porade s Vasilievskym [[10. apríl]]a [[1943]] vypracoval smernicu o príprave obrany aj protiútoku v Kurskom oblúku<ref>{{Knižná referencia|autor=Robin Cross|názov=''Citadela / Bitva u Kurska'' ISBN 80-7198-070-6|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 108 - 111|rok=1996}}</ref>. Tieto rozkazy, ktoré neskôr podpísal Stalin, dobre odhadli nemecké zámery. Na ich základe tak červená armáda v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskej bitke]] ochromila poslednú nemeckú šancu na zvrat situácie na východnom fronte. Medzi jeho zásluhy patria aj čiastkové úspechy pri prelomení Leningradskej blokády uskutočnené od januára [[1943]] do januára [[1944]], kedy bola cesta k mestu konečne uvoľnená. Jeho podiel na ostatných operáciach vojny bol taktiež nesporný. Riadil boje na pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Operácia Bagration|Bielorusku]] v rokoch [[1943]]–[[1944]]. Vojská pod jeho velením vykonali [[Visliansko-oderská operácia|Visliansko-oderskú operáciu]] a [[17. január]]a [[1945]] definitívne oslobodili [[Varšava|Varšavu]], onedlho spolu s ostatnými frontami vojaci pod jeho vedením [[bitka o Berlín|dobyli Berlín]] - hlavné mesto Tretej ríše. Na predmestí Karlshorst v mene najvyššieho veliteľa armády prijal, ako najvyšší prítomný predstaviteľ [[ZSSR]], v neskorých nočných hodinách [[8. máj]]a [[1945]], bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých ozbrojených síl.
| |||