Scanderbeg: Rozdiel medzi revíziami

'''Gjergj Kastrioti''' (* asi [[6. máj]] [[1405]], [[Dibër]], [[Albánsko]] – † [[17. január]] [[1468]], [[Lezhë (mesto)|Lezhë]]) známy pod menom '''Skanderbeg''' (alb. ''Skënderbeu'') je [[Albánci|albánsky]] národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb (čierny dvojhlavý orol na červenom pozadí) je v súčasnosti [[Štátny znak Albánska|štátnym znakom Albánska]].

Narodil sa ako najmladší syn v šľachtickej rodine Kastriotovcov, pánov Stredného [[Albánsko|Albánska]]. Roku [[1409]] sa jeho otec Gjon Kastrioti stal vazalom [[Osmanská dynastia|osmanského sultána a]], musel platiť tribút a poslať synov ako rukojemníkov. Keď mal Skanderbeg 18 rokov bol aj on poslaný na dvor sultána [[Murad II.|Murada II.]] ako rukojemník. Po roku [[1430]] začal Skanderbeg bojovať za sultána a konvertoval na [[islam]]. Po 7 rokoch bojovania sa stal guvernérom mesta [[Krujë (mesto)|Krujë]]. Jeho otec zomierazomrel ako aj Skanderbegovi starší bratia a albánsky ľud vyzval Skanderbega o návrat domov.

Skanderbeg uvidel príležitosť roku [[1443]] v bitke pri meste [[Niš]], kedy bojoval na strane tureckého sultána proti [[Starí Maďari|Uhrom]], ktorých viedol [[Ján Huňady]]. Skanderbeg dezertoval spolu s ďalšími 300 ďalšími albánskymi vojakmi, bojujúcimi za sultána a odišiel na svoj hrad do Krujë. Skanderbeg tu zavrhol islam a, konvertoval späť na [[kresťanstvo]] a dostávadostal podporu albánskeho ľudu a organizujezorganizoval odboj voči Turkom. ZačínaZačal staviať opevnenia a pohyblivú obrannú armádu, využívajúcu horský terén Albánska. V lete roku [[1444]] prichádzaprišla turecká odpoveď vo forme niečo vyše 25-tisícového vojska pod vedením tureckého generála. Skanderbeg sa proti nim postavil s 7tisícovou7-tisícovou pechotou a s 8tisícovým8-tisícovým jazdectvom. Časť jazdectva bola ukrytá v lese za tureckými zadnými líniami. Po danom signále zaútočili a turecká armáda bola rozprášená a vyše 8tisíc8-tisíc Tureckýchtureckých vojakov bolo zabitých, pričom Albánci utrpeli len malé straty. Skanderbegove víťazstvo obletelo celú Európu, keďže to bolo lenbola jedna z mála bitiek, ktorú Turci dovtedy prehrali.

V júni [[1450]] sa turecký sultán rozhodol skoncovať s albánskym odbojom raz a navždy a vydal sa s približne 100tisícovou100-tisícovou armádou dobyť Skanderbegove sídlo na hrade v Krujë. Skanderbeg nechal na hrade malú posádku, zatiaľ čo s jazdectvom sa vydal rušiť turecké zásobovacie línie a napádať karavány. 100tisíc100-tisíc Turkov čoskoro nemalo čo jesť a piť a morálka sa veľmi zhoršila. Turecký sultán preto upustil od začiatočného plánu vyhladovať hrad a rozhodol sa dobyť hrad, lenže dovtedy sa už Skanderbeg vrátil na hrad a odohnal Turkov od hradieb s veľkými stratami. Sultán sa preto rozhodol obliehanie zrušiť a naspäť do [[Edirne]] (vtedajšieho hlavného sídla sultána, keďže Konštantínopol ešte nebol dobytý) sa vrátila necelá polovica a bez sultána, ktorý zomrel po ceste.

Turecký sultán sa načas vzdal úmyslu dobyť Albánsko a vydal sa dobyť Konštantínopol, ktorý padol roku [[1453]]. Hoci Skanderbeg obliehanie Krujë prerazil a odohnal Turkov, situácia v Albánsku bola zlá. Turci za sebou zanechali len spáleniská a preto bola v Albánsku slabá úroda a vypukol hladomor v krajine. Skanderbeg požiadal o finančnú pomoc Svätú Stolicu, no tá sa tiež zmietala v ťažkostiach a preto mohla poskytnúť len malú sumu. a stavStav v Albánsku sa veľmi zhoršil a Skanderbega začali opúšťať šľachtici, ktorí prechádzali na stranu Turkov s vidinou bohatstva.

Vo vypuknutí hladomoru a rôznych zradách Turci uvideli svoju príležitosť a opäť zoorganizovali útok proti Skanderbegovi. On ich však neočákavane prekvapil už v ich táboroch a vybojoval obrovské víťazstvo a opäť vyhnal Turkov z kraja. Turci sa však zmobilizovali v ešte hojnejších počtoch a pod vedením sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II. Dobyvateľa]] postupovali proti Skanderbegovi. Skanderbeg požiadal pomoc [[Benátky]] a Svätú Stolicu v Ríme, na cestách sa však nakazil a zomierazomrel na [[Malária|maláriu]]. Po jeho smrti Albánci sa Albánci ešte bránili na hrade Krujë spolu s pomocou, ktorú dostali od Benátiek, no boli porazení a Albánsko bolo obsadené Turkami.

Kastrioti si ako bojovník proti Turkom vyslúžil uznania, ale aj materiálnu a finančnú podporu od viacerých [[pápež]]ov. Patrili k nim [[Mikuláš V.]], [[Kalixt III.]] aj [[Pius II.]], ktorý ho nazval ''Kresťanský Gideon''. Pápež [[Pavol II.]] mu udelil titul ''Kristov šampión'' (lat. ''[[Athleta Christi]]'').