1 Ceres: Rozdiel medzi revíziami

Ceres je guľaté teleso bez [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] obiehajúce okolo Slnka medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Pomenovanie dostala podľa rímskej bohyne úrody.

Predpokladá sa, že pri formovaní tejto planétky došlo k čiastočnej [[gravitačná diferenciácia|diferenciácii]] jeho vnútra, spôsobenej najmä teplom vznikajúcim pri rádioaktívnom rozpade [[hliník|²⁶Al]]. Pôvodný materiál, ktorý obsahoval veľké množstvo [[voda|vodného]] [[ľad]]u sa roztopil, a ťažšie [[kremičitan|silikátové]] [[hornina|horniny]] klesli do stredu, kde vytvorili kamenné jadro planétky. Chladnúci obal kvapalnej vody s prímesou ľahších, prevažne uhlíkatých látok vytvoril plášť, ktorého hrúbka sa odhaduje na 60 až {{km|120|m}}. Najvyššia vrstva, odhadom {{km|10|m}} hrubá, sa však nikdy úplne neroztavila a tvorí kôru planétky, so zložením blízkym pôvodnému materiálu. Kôra bola iba čiastočne pretvorená dopadmi menších telies. To potvrdzujú aj rádiolokačné pozorovania podľa ktorých je povrch planétky pokrytý vrstvou [[regolit]]u.

Z priemernej hustoty sa dá usúdiť, že voda na Cerere tvorí asi 17 až 27 % jej hmotnosti, čo prestavuje v priemere asi 2  ×  10⁸  km³ vody, teda približne päťkrát viac, ako je celkové množstvo vody na zemskom povrchu. Prítomnosť vody v povrchových vrstvách bola nepriamo spektroskopicky dokázaná meraním ultrafialového spektra astronomickou družicou [[IUE]], ktorá objavila čiary hydroxidu OH, svedčiace o stále sa obnovujúcej veľmi riedkej atmosfére vodnej pary, unikajúcej z povrchu planétky.

Planétka Ceres sa počas svojej existencie nezrazila so žiadnym väčším telesom, ktoré by významne zasiahlo do jej geologického vývoja.

Na povrchu bola na snímkach vyhotovených v roku [[1995]] s malým rozlíšením asi {{km|60|m}}/px v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej časti spektra]] pomocou HST objavená tmavšia oblasť s rozmermi približne {{km|250|m}}, ktorá bola nazvaná na počesť objaviteľa planétky ''Piazzi'' a o ktorej sa predpokladalo, že by to mohol byť [[impaktný kráter]]. Pri neskorších pozorovaniach v roku [[2002]] s podobným rozlíšením Keckovým ďalekohľadom na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] vo [[svetlo|viditeľnej oblasti]] s použitím [[adaptívna optika|adaptívnej optiky]], však nebol ''Piazzi'' pozorovaný. Namiesto neho boli spozorované dve iné tmavé oblasti, z ktorých jedna mala stredové zjasnenie. O nich sa tiež predpokladá, že ide o krátery. Pozorovania pomocou HST s vyšším rozlíšením {{km|30|m}}/px v rokoch [[2004]] a [[2005]] vo viditeľnom [[svetlo|svetle]] odhalilo ďalší albedový útvar, tentokráttentoraz s vyšším albedom a teda svetlejší, s priemerom asi {{km|400|m}}, ktorého podstata je doteraz neznáma.

Aj keď je Ceres najväčšou planétkou v hlavnom pásme planétok a jej [[albedo]] patrí k priemeru (0,113), nie je ani pri najoptimálnejšej opozícii, keď sa približuje k Zemi na 1,59  AU prakticky pozorovateľná voľným okom. Maximálna zdanlivá hviezdna veľkosť totiž dosahuje najvyššie hodnoty 7,0^m; teoreticky by táto hodnota síce za veľmi priaznivých pozorovacích podmienok pre ľudí s mimoriadne citlivým zrakom stačila na spozorovanie tejto planétky, ale také pozorovanie zatiaľ nebolo nikdy potvrdené. Stačí však aj malý ďalekohľad, prípadne [[triéder]], aby planétka mohla byť pozorovaná.

''Pozoroval som 1. januára blízko ramena Býka hviezdu ôsmej veľkosti, ktorá sa ďalší večer, teda 2., posunula o 3′30″ približne na sever a o 4′ približne k znameniu Baran...Baran… Ja by som tu hviezdu označil ako kométu, avšakale nevykazuje žiadnu hmlovinu a potom jej pohyb je tak pomalý a pravidelný, že mi skôr napadá, že by to mohlo byť niečo lepšieho ako nejaká kométa. Je to iba domnienka a to mi veľmi bráni ju zverejniť...zverejniť…''

Pozorovanie pokračovalo až do [[11. február]]a 1801, keď sa objekt priblížil k Slnku natoľko, že už nebol pozorovateľný. Celkom ho Piazzi sledoval dvadsaťštyri nocí.

Aj keď bol Piazzi matematik, nemal k dispozícii vhodnú výpočtovú metódu, aby z tak krátkeho úseku dráhy určil dostatočne presne [[elementy dráhy]] nového telesa. Svojimi výpočtami iba zistil, že sa nepohybuje po [[parabola|parabole]], čo sa vtedy predpokladalo o kométach, ale skôr po kružnici.

* [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=1993pssc.symp...35H&amp HOSKIN, M. ''Bode's Law and the Discovery of Ceres''], ''Astrophysics and Space Science Library'', Vol. 183, s. 35] (1993) (po anglicky)