Ako prvý určil pôvodcu vírusu v roku 1916 [[Henrique da Rocha Lima]]. Baktériu ''[[Rickettsia prowazekii]]'' pomenoval podľa lekárov [[Howard Taylor Ricketts|H. T. Rickettsa]] a [[Stanislav Provázek|S. Provázka]], ktorí pri výskume pôvodcov infekcie podľahli tejto chorobe. Po objavení baktérie prišiel v roku 1930 [[Rudolf Weigl]] s metódou na tvorbu vakcíny pomocou spracovania vnútorností infikovaných vší. Táto metóda však bola nebezpečná pre zložitú prípravu a možnosť nákazy tých, ktorí na nej pracovali.
Bezpečnejší spôsob prípravy zoz vaječného žĺtku vyvinul [[Herald Rea Cox|Herald R. Cox]] v roku 1938. Táto vakcína bola široko dostupná a používaná od roku 1943. Napriek tomu bol škvrnitý týfus zodpovedný za smrť stoviek tisíc ľudí počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Vyskytoval sa najmä v táboroch pre [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] a [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]]. Známe sú hlavne epidémie medzi [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskymi vojnovými zajatcami]] na východnom fronte na jeseň 1941 alebo po [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingade]], kde v dôsledku podvýživy úmrtnosť medzi nemeckými zajatcami presahovala 50%. Katastrofické podmienky tiež vládli v [[Nacistické vyhladzovacie tábory|nacistických koncentračných táboroch]] na konci vojny (napr. [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]]), kedy sa v nich nachádzali veľké množstvá transportom a hladom vyčerpaných väzňov.
