Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 38 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q189178)
rozšírenie
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Dejiny Japonska}}
 
'''Obdobie Nara''' (iné názvy: '''obdobie nara, narské obdobie, kultúra Nara, éra Nara, nara, Nara''') je obdobie japonských dejín zodpovedajúce rokom 710 až 794 po Kr.. V tomto období bol štát usporiadaný podľa vzoru čínskej dynastie Tchang v tzv. systéme [[ricurjó]]. V tomto období prenikal do Japonska [[budhizmus]] (kláštor Tódaidži) a došlo k prvému rozkvetu [[japonská kultúra|japonskej kultúry]] na cisárskom dvore.
 
==Dejiny==
 
V období Nara dosiahol cisár vrchol svojej moci a systém štátnej administratívy vytvorený v predošlom období Asuka bol jedinou formou správy.
Obdobie Nara, teda predstavuje vrchol snaženia vlády krajiny o nastolenie centralizovanej štátnej správy po vzore Číny, zároveň však v tomto období došlo k definitívnemu stroskotaniu tohto snaženia. V období Nara zaniklo vlastníctvo všetkej pôdy panovníkom, potom čo roku 743 mohli obyvatelia krajiny získať právo na dedičnú držbu majetkov pre seba a svojich potomkov. Administratívny systém riadenia krajiny upadol do neefektívnosti, potom čo začali najvyššie miesta v štátnej správe obsadzovať pravidelne príslušníci rodu Fudžiwara.
V tomto období, síce navonok pokračovala vláda v politickej línii nastolenej za obdobia Asuka, zachovala sa forma štátnej správy v podobe, ako ju definoval kódex Taiho, cisár bol stále hlavou štátu, ako bolo ustanovené v nariadeniach reformy Taiko, vnútorný obsah týchto štátnych funkcií a orgánov sa však zmenil.
 
===Nové hlavné mesto===
 
Roku 708 sa začalo s výstavbou nového hlavného mesta, kedže dovtedajšie hlavné mesto Asuka už svojou veľkosťou ani funkčne nevyhovovalo. Pri stavbe nové hlavného mesta situovaného na rovine smerom na sever ohraničenej kopcami bolo použité starodávne umenie čínskeho územného plánovania geomancia. Pôdorys mesta Nara tvoril obdĺžnik o rozmeroch 5,9 až 4,8 km, orientovaný smerom na juh do roviny. Mesto bolo rozdelené na štvrte, ktoré boli husto zastavané drevenými domami v častiach určených pre remeselníkov, obchodníkov a nižších úradníkov, alebo s množstvom záhrad a voľného priestoru v časti vyčlenenej pre pohodlné paláce šľachty. Prirodzenou dominantou mesta bol cisársky palác obklopený budovami ministerstiev a úradov.
 
Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Postupom času sa v meste vyprofilovali rozľahlé chrámové komplexy, v jeho východnej časti chrámový komplex Tódaidži, na západe Saidadži a juhu Tóšódaidži. Mesto Nara bolo v dejinách Japonska, ale je aj v súčasnosti známe ako mesto chrámov, práve vďaka množstvu budhistických chrámových pamiatok postavených v tomto období. V polovici 8. storočia žilo v meste Nara vyše 200 tisíc obyvateľov, z toho bolo takmer 10 tisíc úradníkov. Hospodárstvo mesta bolo vo veľkej miere závislé od svojho okolia, predovšetkým od dodávok obilia a potravín, remeselná výroba v meste existovala a špecializovala sa najmä na výrobu tovarov pre cisársky dvor. Mesto bolo jednoznačne najväčším a hospodársky najvyspelejším mestom vtedajšieho Japonska. Roku 710 sa do mesta presťahovala cisárska rodina a v dejinách Japonska sa začala písať nová kapitola dejín obdobie Nara.
 
 
 
== Iné projekty ==