Bieli Chorváti: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 30 bajtov ,  pred 10 rokmi
já nemám zdroje, ty má doplniť ten, kdo tam ty informácie napísal
Smazaný obsah Přidaný obsah
d bez zdroja stačí, ak máte iné info uveďte ho
já nemám zdroje, ty má doplniť ten, kdo tam ty informácie napísal
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
 
'''Bieli Chorváti''' boli slovanský [[kmeň (etnografia)|kmeň]] spomínaný v kronikách včasného [[stredovek]]u, ktorého jedna časť sa začiatkom 7. storočia údajne sčasti presunula do dnešného Chorvátska na pozvanie byzantského cisára [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleiosa]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dvorník
Řádek 20 ⟶ 21:
 
Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov:
* a) východné [[Česko]]{{chýba zdroj}}, [[Sliezsko]], severné [[Slovensko]]/[[Malopoľsko]] (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku)
* b) horné [[Povislie]] / rieka [[San (rieka)|San]]
* c) severné [[Česko]]{{chýba zdroj}} (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s [[Charváti|Charvátmi]]
* d) horné [[Podnestersko]] – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi
* e) [[Podkarpatská Rus]] (napr. podľa Magocsiho<ref>{{Citácia knihy
Řádek 37 ⟶ 38:
| strany = 30
| počet strán = 116
}}</ref>) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11.,3 %) v Európe<ref>6/53 in Lemkos, {{cite journal |pages=43–58 |doi=10.1353/hub.0.0048 |quote=Lemkos shared the highest frequency of haplogroup I ever reported and the highest frequency of [[Haplogroup M (mtDNA)|haplogroup M*]] in the region}}</ref> a <ref>15/133 in {{cite journal |last1=Cvjetan |first1=S |last2=Tolk |first2=HV |last3=Lauc |first3=LB |last4=Colak |first4=I |last5=Dordević |first5=D |last6=Efremovska |first6=L |last7=Janićijević |first7=B |last8=Kvesić |first8=A |last9=Klarić |first9=IM |title=Frequencies of mtDNA haplogroups in southeastern Europe--Croatians, Bosnians and Herzegovinians, Serbians, Macedonians and Macedonian Romani |journal=Collegium antropologicum |volume=28 |issue=1 |pages=193–8 |year=2004 |pmid=15636075}}</ref>
 
Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a na juh (Podkarpatská Rus), resp. v závislosti od teórie iba jedným z uvedených smerov (napr. podľa Magocsiho sa v 6. a 7. storočí presunuli do horného Podnesterska a Podkarpatskej Rusi). Iná možnosť je, že ich pôvodné územie je [[Podnestersko]] (podnesterskí Chorváti), odkiaľ prenikli v (?) 6. storočí na západ (Sliezsko, východné Čechy) a okolo 7. storočia do blízkej Podkarpatskej Rusi.
 
Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský [[cisár]] na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a [[Bosniaci|bosnianskeho národa]]. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov [[Krajiny českej koruny]], [[Poľsko|Poľska]], [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Uhorsko|Uhorska]].
18

úprav