Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 223 bajtov ,  pred 8 rokmi
rozšírenie
(obrázok)
(rozšírenie)
 
V období Nara získali budhistické kláštory obrovské majetky, prostredníctvom pozemkových darov od cisára a bohatých šlachticov. Zbožný cisár Šómu vydal v roku 741 výnos, podľa ktorého mal byť v každej provincii zriadený kláštor. V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická moc a tendencia zasahovať do politiky v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahli jeho odvolanie z fukcie a dokonca aj výmenu cisára. Na trón nastúpila cisárovna Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovna podľahla vplyvu mnícha Dókjóa, ktorý sa zmocnil vysokých štátnych úradov a strhol moc v krajine do svojich rúk.
Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo veľkú nevôľu šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, [[obdobie Heian]]..
[[Súbor:AinuBearSacrificeCirca1870.jpg|náhľad|right|Ľud Emiši na neskoršom výtvarnom zobrazení z 19. storočia, na obrazku je zobrazenie ceremónie obety medveďa, ako súčasť hlbšieho náboženského rituálu ľudu Emiši]]
 
==Zahraničné vzťahy==
V období Nara sa zastavili diplomatické kontakty medzi Japonskom a Čínou, čo súviselo s obdobím politickej nestability, ktorú zažívala Čína v tomto období. Japonský cisári sa v tomto období začínajú štylizovať do postavenia vládcov, úplne nezávislých od čínskych cisárov, ktorých postavenie je rovné čínskym panovníkov, alebo dokonca ešte významnejšie. Diplomatické vzťahy s kórejským štátom [[Silla]], však naďalej pokračovali v nezmenenej intenzite a kórejský vyslanci boli pravidelne prítomní na korunovačných ceremóniach nových japonských cisárov.
V tomto období nemusela krajina čeliť žiadnej vonkajšej vojenskej hrozbe, jediné vojenské nebezpečenstvo prichádzalo z Japonských ostrovov , od na severe ostrova [[Honšú]] sídliacich kmeňov ľudu Emiši, ktorí predstavovali pre severnú hranicu Japonska v období Nara stálu vojenskú hrozbu. Ako reakcia vlády na úspešné vojenské výpravy ľudu Emiši vznikla pri cisárskom dvore v Nara nová vojenská funkcia - [[Šógun]].
 
Šógun mal čisto vojenské poslanie zamierené na boj proti severným ne - japonským kmeňom, v neskorších obdobiach však prebral na seba väčšinu právomocí, ktoré prislúchali iným dvorným hodnostárom a nakoniec nahradil v pozícii reálnej hlavy štátu samotného cisára. Od [[Obdobie Kamakura|obdobia Kamakura]] až do roku 1868 boli šogúni absolútnymi vládcami Japonska. Prvým šógunom sa stal roku 794 generál Ótomo no Otomaro. Najvýznamnejším šógunom v období Nara bol Sakanoue no Tamuramaro. ktorý dobyl severné územia až po rieku Kitakami, z dobytých území vytvoril provinciu [[Dewa (provincia)|Dewa]] a [[Mucu (provincia)|Mucu]]. Príslušníci ľudu Emiši boli, kvôli japonským vojenským výpravám a japonským prisťahovalcom, hľadajúcim vhodnú poľnohopodársku pôdu v severných oblastiach, donútení postupovať čoraz viac na sever. Do tohoto obdobia spadá intenzívne osídľovanie ostrova [[Hokkaido|Hokkaidó]] potomkami ľudu Emiši, etnikom Ainu. Na ostrove Hokkaidó sa udržali Ainuovia až do 19. storočia.