Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami

V období Asuka sa všetka pôda v krajine dostala pod cisársku kontrolu. Pôdy, však časom začal byť nedostatok, čo spôsobilo ťažkosti štátnej pokladnici, ktorej hlavný príjem tvorili práve dane z užívania pôdy, preto začala vláda podporovať zúrodňovanie neobrábanej panenskej pôdy. Aby podporila obyvateľov krajiny a najmä vlastníkov veľkých lén investovať peniaze do premeny neobhospodárenej pôdy na využívanú, udelila vláda právo vlastniť pôdu obyvateľom, ktorý ju zúrodnia. Najskôr sa právo vlastníctva vzťahovalo na prvého majteľa pôdy a jeho potomkom do tretej generácie, neskôr od roku 745 získali majitelia pôdy doživotné vlastníctvo pôdy a to isté právo dostali aj ich potomkovi. Cisár udeľoval pôdu aj dvoranom a rôznym šľachticom za preukázané služby, čím sa cisárske vlastníctvo neustále zmenšovalo. Obrovské majetky získali darovaním od cisára a šlachty aj budhistické kláštory, ako znak ich podpory budhistickému náboženstvu. Budhistické kláštory, okrem toho boli oslobodené od platenia všetkých daní, na druhej strane pozemky vlastnené bohatými . vlastníkmi boli oslobodené od pozemkovej dane, alea museli platiťodvádzať iba obilnú daň z poľnohospodárskej produkcie územia. Oslabovanie cisárskeho vlastníctva pôdy v krajine, malo negatívny vplyv na postavenie cisára vzhľadom k vrstve bohatých vlastníkov pôdy a budhistických kláštorov. V provinciách sa okolo centier miestnych zemepánov začali formovať hospodárske komunity zvané '''šoen''', ktoré tvorili obyvatelia závislí od priazne miestneho zemepána. Puto medzi cisárom a ľudom sa začalo oslabovať a naopak sa dostávali do popredia dobré vzťahy a pocity oddanosti medzi miestnym zemepánom a roľníkmi na jeho panstve. Centrom správy na území '''šoen''' boli hospodárske dvorce.