Lend-Lease: Rozdiel medzi revíziami

'''Lend-Lease''' alebo '''Zákon o pôžičke a prenájme''' (oficiálne: ''An Act to Further Promote the Defense of the United States'') bol zákon [[USA|Spojených štátov amerických]], ktorý odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]], [[Čínska republika|Čínskej republike]], jednotkám [[SlobodnéForces Francúzskofrançaises libres|Slobodného Francúzska]], [[ZSSR|Sovietskemu zväzu]] a ďalším (celkovo 38) [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojeneckým]] krajinám v rokoch 1941 až 1947 počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a krátko po jej skončení. Zákon bol podpísaný 11. marca 1941, 9 mesiacov pred vstupom Spojených štátov do vojny. Zákon fakticky predstavoval posledný krok pred ukončením [[Neutralita|neutrality]] USA vo vojne a začiatok angažovania na strane Spojencov.

USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, [[výzbroj]], [[výstroj]], [[munícia|muníciu]] (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),<ref name="Neiberg2005">Neiberg, N. S., 2005, ''Lend-Lease''. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 742-743</ref>) [[prístroj]]e, [[priemyselné vybavenie]], [[obchodná loď|obchodné lode]], [[motorové vozidlo|motorové vozidlá]], [[proviant]], [[palivo]], medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov (rokv roku 2013)). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]], 11,3 miliardy [[ZSSR]], 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám. Krajiny za to poskytli okrem peňažných náhrad USA rôzne služby ako prenájom leteckých základní atď., v hodnote 7,8 miliardy; z toho služby v hodnote 6,8 miliardy dolárov poskytlo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny [[Commonwealth of Nations|Britského spoločenstva]]. Briti poskytli Američanom radarové technológie a tiež plány prúdových a raketových motorov. Podľa podmienok dohody mohol byť takto dodaný materiál používaný až do obdobia, kedy bude vrátený Spojeným štátom, resp. do svojho zničenia. Veľké množstvo zásob po skončení doby spotreby bol do Británie predávaný s veľkou zľavou za vyše miliardy libier šterlingov s využitím dlhodobých [[úver]]ov zo Spojených štátov. Kanada zaviedla podobný program, v rámci ktorého boli do Spojeného kráľovstva a ZSSR predané zásoby za 4,7 miliardy dolárov (tzv. Mutual Aid).<ref>Crowley, Leo T. "Lend-Lease" in Yust, Walter, ed. ''10 Eventful Years''. Chicago: E.B. Inc, 1947, 1:520, 2, s. 858–860.</ref>

Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Roosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonochzákonom o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941.

Doprava materiálu Spojencom bola často logisticky náročná. Až do vybojovania prevahy v [[Druhá bitka o Atlantik|bitke o Atlantik]] v priebehu roku 1943 nebola jednoduchá ani pri doprave materiálu do Spojeného kráľovstva. Doprava do ZSSR bola ešte komplikovanejšia lebo zahŕňala okrem dopravy cez Pacifik do [[Vladivostok]]u (asi 50% materiálu) a [[Irán]] (25%) aj konvoje plaviace sa arktickými vodami (25%) v dosahu nemeckého námorníctva a letectva z Nórska (25%). Čína pre komplikovaný spôsob prísunu zásob preto napríklad nikdyobdržala neobdržalalen materiál, ktorý by bolo možné dopraviť inak ako letecky.