Švédska východoindická spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami

'''Švédska vychodoindická spoločnosť''' ({{V jazyku|swe|Svenska Ostindiska Companiet}}, v skratke '''SOIC''') bola obchodná spoločnosť, ktorá v rokoch [[1731]]{{Bez citácie }} až [[1813]] {{Bez citácie }} mala vo [[Švédsko|Švédsku]] [[monopol]] na obchod s východnou [[Ázia|Áziou]]. Bola to súkromná spoločnosť s výrazným vplyvom štátu na svoje podnikanie. Patrila k podobným spoločnostiam iných európskych krajín, ktoré bojovali o podiel na obchode s Áziou.

Švédska východoindická spoločnosť v nasledujúcich rokoch vyvinula čulú obchodnú aktivitu, napriek tomu, že na rozdiel od východoindických spoločností ostatných krajín nesmela zakladať v oblasti východnej Ázie vlastné obchodné stanice a faktoriefaktórie, a tak celý obchod prebiehal priamo cez švédske prístavy, predovšetkým prístav [[Göteborg]].<ref>Scattered archives have been assembled into a digital archive of the Swedish East India Company, 1731-1813: a joint project of a university library and a history department: [http://primary-sources.eui.eu/website/svenska-ostindiska-companiets-arkiv Svenska Ostindiska Companiets Arkiv].</ref> Švédska vláda mala podľa dohody podiel na veľkú časť zisku z každého predaného lodného tovaru, ktorý dorazil do Švédska. Švédska východoindická spoločnosť smela využívať na svoju obchodnú aktivitu toľko lodí, koľko potrebovala na nerušené vedenie obchodných ciest, ale všetky lode používané v obchode museli byť navrhnuté a postavené v švédskych lodeniciach. Lode museli niesť vyvesenú švédsku zástavu a švédske lodné identifikačné papiere. Dôstojníkom a hodnostárom spoločnosti boli švédskou vládou dané rovnaké právomoci a autorita rozhodovať o pomeroch na lodi, ako mali námorní dôstojníci švédskeho loďstva.

Spoločnosť od vlády dostala povolenie vydávať svoje vlastné finančné papierové akcie, prostredníctvom ktorých mala od akcionárov získať dostatok kapitálu na vedenie svojej obchodnej činnosti. Kapitál, ktorý spoločnosť získala od akcionárov, sa z počiatku smel použiť iba na financovanie jednotlivých konkrétnych plavieb s jasným cieľom plavby, časovým plánom a s vypracovaným predpokladaným plánom finančného výnosu z predaja tovaru, netýkal sa investovania do akcií spoločnosti ako celku. Až po roku [[1753]] sa začali vydávať akcie spoločnosti bez konkrétnych obmedzení a spoločnosť mohla peniaze podľa vlastného uváženia rozdeliť na jednotlivé obchodné projekty. Akcionári mali odvtedy podľa veľkosti investovaného kapitálu aj právo na odmenu z celoročného zisku spoločnosti. Obchodné stanovy a privilégia spoločnosti boli po vyhotovení preložené do [[Latinčiina|latinčiny]] a [[FtancúzštinaFrancúzština|rancúzštinyfrancúzštiny]] a odoslané všetkým východindickým spoločnostiam.

Koncom [[18. storočia]] sa začala prejavovať rastúca konkurencia Angličanov a [[Holandsko|Holanďanov]] pri obchodovaní s Čínou a švédska východoindická spoločnosť postupne začala strácať obchodné pozície vo vzájomnom konkurenčnom boji. Obchod postupne upadal. Posledná obchodná výprava pod vedením spoločnosti sa uskutočnila v roku [[1806]]{{Bez citácie }}. V roku [[1813]] spoločnosť oficiálne zanikla.{{Bez citácie }}.