Úhor európsky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 44 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q26387)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 0-7222 → 0 – 7222 (10), 26-2 → 26 – 2, obtiažn → obťažn, Zatiaľčo → Zatiaľ čo, replaced:   →
Riadok 41:
Jeho typickým znakom je pretiahnuté, valcovité telo pripomínajúce skôr [[hady|hada]] než rybu. Na rozdiel od väčšiny ostatných sladkovodných rýb nemá brušnú [[plutva|plutvu]] a chrbtová, chvostová a análna plutva splývajú do jedného celistvého lemu. V sladkých vodách je jeho sfarbenie tmavé a koža sa javí bez šupín, v období nástupu [[trenie (ryby)|trenia]] sa však jeho farba mení na kovovo striebornú.
 
Spôsob [[rozmnožovanie|rozmnožovania]] úhorov bol pre ľudstvo po storočia záhadou. Najväčší posun v tomto smere nastal na konci [[19. storočie|19.]] a v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]], kedy boli objavené jeho [[larva|larvy]] a miesto trecieho aktu v [[Sargasové more|Sargasovom mori]]. Dodnes však nie je biológia úhora známa v potrebnej úplnosti.
 
Ľudská činnosť spôsobila, že počty úhorov v [[Európa|európskych]] riekach značne poklesli. Môžu za to stavby neprekonateľných prekážok v tokoch, znečistenie, rozšírenie nepôvodných chorôb a tiež nadmerný [[rybolov]], pretože mäso úhora je veľmi chutné a v mnohých prímorských štátoch je súčasťou tradičnej kuchyne. Z tohto dôvodu sa odborníci usilujú o jeho ochranu a umelé rozmnožovanie.
 
== Opis ==
Riadok 151:
</ref> Názory na jeho prirodzený výskyt v povodí [[Dunaj]]a sa rôznia. Proti sebe tu stoja teórie, že úhor sa do povodia Dunaja dostal iba vďaka ľudskej činnosti a vysadzovaniu, alebo že sa aj pred výstavbou rôznych [[prieplav|riečnych kanálov]] v určitom množstve dostával do tejto oblasti cez [[Čierne more]]. Dávnejšie sa dokonca objavila aj teória, ktorá predpokladala prechod medzi prameňmi Dunaja a [[Rýn]]a po súši.<ref name="ČIHAŘ" />
 
Okrem úhora európskeho je tiež možné sa v Európe stretnúť s jeho blízkym príbuzným, [[úhor americký|úhorom americkým]] (''Anguilla rostrata''), ktorý sa tiež rozmnožuje v oblasti [[Sargasové more|Sargasového mora]], a preto časť jeho populácie odnášajú [[morský prúd|morské prúdy]] k európskym brehom. Pri bežnom porovnaní nie je možné tieto dva druhy od seba odlíšiť, je však možné pozorovať niektoré anatomické odlišnosti, napríklad počet [[stavec|stavcov]]. ZatiaľčoZatiaľ čo úhor riečny ich má medzi 110 – 119,<ref name="IRAN" /> jeho americký príbuzný iba 103 – 111.<ref>
{{Cite web
| url = http://www.fishbase.org/Summary/speciesSummary.php?ID=296&genusname=Anguilla&speciesname=rostrata
Riadok 203:
| rok = 2002}}
 
</ref> Všetky tieto omyly boli spôsobené tým, že v sladkých vodách nemajú ešte úhory zrelé pohlavné orgány a je veľmi obtiažneobťažné ich rozpoznať. Až v roku [[1777]] popísal Talian [[Carlo Mondini]] vaječníky a v roku [[1874]] [[Szymon Syrski]] popísal samčí pohlavný orgán. Spôsob rozmnožovania však zostával naďalej nejasný.
 
Až po objave existencie larválneho štádia bolo možné odhaliť spôsob a miesto rozmnožovania úhorov. V roku [[1904]] sa podarilo [[Johanes Schmidt|Johanesovi Schmidtovi]] na lodi ''Thor'' uloviť larvy v blízkosti [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovov]]. V nasledujúcich rokoch boli vykonávané rozsiahle prieskumy v celom Atlantickom oceáne. V roku [[1922]] ulovila dánska loď ''Dana'' v oblasti Sargasového mora larvy s dĺžkou približne {{mm|5|m}}, ktoré mali dovtedy [[žĺtkový vak]].<ref>
Riadok 336:
| publisher = Víkend, Praha
| pages = 99-104
| isbn = 80-7222-307-0}}
 
</ref> Medzi ďalšie významné vírusové ochorenia patria choroby spôsobené [[herpesvírus|herpetickými vírusmi]] a [[Rhabdoviridae|rhabdovírusmi]], vyvolávajúce krvácanie v oblasti hlavy a očí a postupujúce do celého tela.<ref name="FAO nemoci" />
Riadok 399:
</ref> Jeho hospodársky význam výrazne vzrástol na konci 19. a obzvlášť na začiatku 20. storočia, kedy počty migrujúcich lososov začali klesať pod prijateľnú hranicu. Uvádza sa dokonca, že príjem z chytených a predaných úhorov mohol pokryť značnú časť vtedajších životných nákladov.<ref name="ČÁKA"/> Ryby sa v tom čase lovili vo veľkom hlavne do pascí, čo patrilo medzi výsady mlynárov, alebo do špeciálne upravených [[vrša|vrší]], ktoré naopak používala predovšetkým chudoba.<ref name="ČÁKA"/> Úhor sa cenil pre kvalitné mäso a pre kožu, ktorá sa po vysušení používala na priväzovanie [[cep (náradie)|bijáku cepu]].<ref name="ČÁKA"/>
 
Najväčší hospodársky význam má jeho lov v prímorských krajinách. V mnohých európskych štátoch sa lovia úhory vo veľkom, pričom sa lovia nielen dospelé jedince, ktoré tiahnu do Sargasového mora, ale aj plôdik vplávajúci do riek. Úhorí plôdik sa totiž v mnohých krajinách považuje za pochúťku, podobne ako [[kaviár]], a preto sa značná časť vyloveného množstva predáva do [[reštaurácia|reštaurácií]]. Veľká časť tiež smeruje do Ázie, kde na jedálnom lístku nahrádza tamojšieho [[úhor japonský|úhora japonského]]. Klesajúce počty úhorov stimulujú rast jeho ceny, a teda tiež jeho atraktivitu z pohľadu rybárov. Cena jedného kilogramu úhorieho plôdika bola v roku [[2003]] 10 266 Kč, v roku [[2005]] už bola čiastka za rovnaké množstvo 27 300 Kč.<ref name="RYBSVAZ"/>
 
=== Úhor v&nbsp;gastronómii ===
Riadok 407:
| url = http://www.dtest.cz/index.php?action=2&pclanky=3&pkategorieid=28&pclanekid=21
| title = DTest – Jíst, či nejíst maso?
| accessdate = 2008-03-16}}</ref> a preto sa neodporúča ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy súvisiace s trávením.
 
Úhor sa pre kuchyňu pripravuje deň dopredu. Po omráčení ranou do zátylku sa nožom prepichne krk. Väčšie úhory sa sťahujú, aby sa mäso dalo presoliť, a aby sa pri tepelnej príprave koža neskrútila. Množstvo [[recept]]ov uvádza úhora pečeného (''pečený úhor na šampiňónoch'', ''marinovaný úhor'',<ref name="ŠTEPNIČKA">