Stroncium: Rozdiel medzi revíziami

'''Stroncium''' (''strontium'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Sr a [[protónové číslo]] 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký [[kov]], ktorý búrlivo reaguje s [[kyslík]]om aji [[voda|vodou]] a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že samôže môžebyť dlhodobo uchovávaťuchovávané iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa ihneďokamžite pokrýva vrstvou žltkastéhonažltlého oxidu, práškové stroncium môžesa na vzduchu môže samovoľne vzbĺknuťvznietiť.

Soli stroncia zafarbujúfarbia [[plameň na]] karmínovo červeno.

Stroncium objaviliobjavil v roku [[1790]] [[Adair Crawford|Adairom Crawfordom]] a v roku [[1973]] [[M. H. Klaproth]]om v minerálemineráli [[stroncianit]], odkiaľ pochádza jeho slovenskýslovenské aji latinskýlatinské názovpomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir [[Humphry Davy]] v roku [[1808]] za pomocipomocou [[elektrolýza|elektrolýzy]].

Stroncium sa v [[zemská kôra|zemskej kôre]] vyskytuje v množstve 0,03{{--}}0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg Sr/l a vo [[vesmír]]e pripadá na jeden [[atóm]] stroncia približne jeden a pol miliardy atómov [[vodík]]a.

NajznámejšieNajznámejšími minerályminerálmi na bázi stroncia sú síran strontnatý, [[celestín (minerál)|celestín]] SrSO₄ a uhličitan strontnatý, [[stroncianit]] SrCO₃.

Elementárne stroncium sa priemyselnepriemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických výrobkovproduktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach napre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.