New York (mesto): Rozdiel medzi revíziami

Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo [[mrakodrap]]ov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5 600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako {{m|200|m}}, čo je najviac na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://skyscraperpage.com/cities/ | titul=Cities with most buildings and highest skyscrapers| vydavateľ=skyscraperpage.com}}</ref>. Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.emporis.com/en/wm/ci/?id=newyorkcity-ny-usa | titul=About New York City | vydavateľ=Emporis}}</ref>.

 

 

Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi [[1870]] a [[1930]]<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Plunz | meno=Richar A | rok=1990 | kapitola=Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement]| titul=History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis | vydavateľ=Columbia University Press | isbn=0-231-06297-4}}</ref>. Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku [[1835]] kameň a tehly<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=Wilson | meno=Rufus Rockwell | rok=1902 | titul=New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks | vydavateľ=JB Lippincott | strany= 354}}</ref>. Stavebné materiály neboli, ako v prípade [[Paríž]]a, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=B. Diamonstein-Spielvoegel | meno=Barbaralee | rok=2005 | titul=The Landmarks of New York | vydavateľ=Monacelli Press | isbn=1-58093-154-5 | poznámka=Pozri aj Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5}}</ref>. Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=Elliot | meno=Debbie | url=http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=6567297 | titul=Wondering About Water Towers | vydavateľ=National Public Radio}}</ref>. V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia [[Garden city movement]], napríklad na [[Jackson Heights]] v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Hood | meno=Clifton | rok=2004 | titul=722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York | vydavateľ=Johns Hopkins University Press | strany= 175-177}}</ref>.