Blesk: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 25 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo, replaced: 330 m → {{m|330|m}} (3), 300 000 km → {{km|300000|m}}, - →  –  (2), Vzhľadom k → Vzhľadom na, replaced:   →
d (Verzia používateľa 95.102.36.241 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot)
d (typo, replaced: 330 m → {{m|330|m}} (3), 300 000 km → {{km|300000|m}}, - →  –  (2), Vzhľadom k → Vzhľadom na, replaced:   →)
}}</ref>, zriedkavo guľové.
 
'''Hrom''' je charakteristický [[zvuk]]ový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý [[vzduch]], ktorý sa prudko [[Rozpínanie|rozpína]]. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína [[výbuch]]. Po skončení blesku sa [[teplota]] prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára ohlušujúci zvukový efekt.
 
Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny [[elektrický výboj]]. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom kna veľkejveľkú [[rýchlosť svetla|rýchlostirýchlosť šírenia svetla]] vo vzduchu (300 000 {{km|300000|m}}/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca {{m|330 |m}}/s).
 
==Mytológia ==
Blesk ako prejav [[atmosféra Zeme|atmosférickej]] elektriny je známy od ranných čias vývoja ľudskej spoločnosti. Prvý [[oheň]], ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa [[báj]]e teda prišiel z neba. Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku. U [[germáni|Germánov]] sa volal [[Thor]] a [[Donar]], [[Staroveký Egypt|Egypťania]] mali v kalendári mesiac [[Amšir]] (8. február -  – 9. marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] to bol vládca [[Olymp]]u – hromovládny [[Zeus]]. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal [[Perún]] (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal!“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok [[Ilja]] (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. [[Aristoteles]] v 4.storočí pred n.l. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu.
 
== Vznik blesku ==
'''Prvá etapa vzniku blesku''' je prípravná -  – stupňovitý vedúci [[výboj]] – leader. Leader sa pohybuje od [[kumulonimbus|búrkového oblaku]] k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých [[kvantum|kvantách]], ktoré sú dlhé asi {{m|50 |m}}. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne [[ionizácia|ionizované]] stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33 000&nbsp; °C.
 
[[elektrický náboj|Negatívny náboj]] leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk a vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až {{m|50 |m}}. [[Bleskozvod]]y podnecujú silné vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi.
 
'''Druhá etapa priebehu blesku''' sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného [[elektrostatická indukcia|elektrostatickou indukciou]] na zemskom povrchu.
 
{{Link GA|de}}
 
[[sv:Åska#Blixten]]
74 867

úprav