Mongolsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Dejiny Mongolska: obrázok, pravopis |
d typo, replaced: 0-8067 → 0 – 8067 (4), Vzhľadom k → Vzhľadom na (5) |
||
Riadok 56:
| Poznámky =
}}
'''Mongolsko''', dlhý tvar '''Mongolská republika''', je vnútrozemský štát v strednej [[Ázia|Ázii]], hraničiaci na severe s [[Rusko|Ruskou federáciou]] a na juhu s [[Čínska ľudová republika|Čínskou ľudovou republikou]]. Hlavné a najväčšie mesto [[Ulanbátar]] je domovom asi 40% populácie. S rozlohou {{km2|1564116}} je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov.<ref>Cia.gov. "CIA - The World Factbook." n.d.. Web. 8 May 2013. <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mg.html>.</ref> Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.
Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 [[Džingischán]] založil [[Mongolská ríša|Mongolskú ríšu]] a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky.
Riadok 63:
Krajina má len veľmi málo ornej pôdy, veľkú časť Mongolska pokrývajú suché [[step]]i s drsným podnebím, kde hlavným zdrojom obživy je kočovné [[pastierstvo]]. Okrem vývozu [[vlna|vlnených]] tkanín (napríklad [[Kašmír (látka)|kašmíru]]) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín ([[volfrám]], [[Hnedé uhlie|hnedé]] a [[čierne uhlie]], [[meď]] a [[ropa]]).
Územie dnešnej Mongolskej republiky sa v starších časoch označovalo ako [[Vonkajšie Mongolsko]], kým takzvané [[Vnútorné Mongolsko]] je dnes ako autonómna oblasť súčasťou [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]].
<ref>"Mongolia." Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2013. Web. 12 May. 2013. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/389335/Mongolia>.</ref> Mongolsko je parlamentná republika. V roku 1961 sa Mongolsko stalo členom [[OSN]] a v roku 1997 vstúpilo aj do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]].
== Poloha a prírodné podmienky ==
Riadok 72:
Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr); táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr ({{km2|3350}}). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú [[Orchon]] a [[Selenga]], ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu.
=== Podnebie ===
Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska [[vegetácia|vegetačných]] a [[klíma|klimatických]] podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na [[Zem]]i. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denne teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.<ref>Worldweatheronline.com. "Ulaanbaatar, Mongolia Weather Averages | Monthly Average High and Low Temperature | Average Precipitation and Rainfall days | World Weather Online." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.worldweatheronline.com/Ulaanbaatar-weather-averages/Ulaanbaatar/MN.aspx>.</ref>
== Dejiny Mongolska ==
Riadok 107:
Obyvatelia krajiny sú z 95% Mongoli. Najväčšou menšinou v Mongolsku sú Kazachovia, ktorých podiel dosahuje 4,5% všetkého obyvateľstva. Ďalej sú v Mongolsku zastúpení Rusi, Číňania, Kórejci a mnoho iných národností. Mongoli nie sú etnicky úplne jednotný národ, na území ich vlastného štátu sú zastúpené národnostné skupiny Chalchovia (86%), Ojratovia a Burjati. Ich náboženstvom je prevažne budhizmus. Až do 20. rokov 20. storočia sa v krajine používalo vlastné písmo, dnes je však úradným písmom upravená cyrilika.
Značná časť mongolského obyvateľstva donedávna žila kočovným spôsobom života o čom svedčí aj fakt, že v mongolskom jazyku existuje až 300 pomenovaní pre kone. Pokračujúca urbanizácia vedie k sústreďovanie populácie v hlavnom meste Ulánbátare a niekoľkých oveľa menších mestách. Ulánbátar so svojou rozvíjajúcou sa civilizačnou štruktúrou priťahuje bývalých kočovných pastierov dobytka, ktorých stáda uhynuli v tvrdých zimách. V dôsledku toho vzniklo na okraji Ulánbátare niekoľko sídlisk pozostávajúcich z jurt. Úradným jazykom je mongolčina. Ďalším najpoužívanejším jazykom je ruština a čínština.
[[Súbor:Mongolia, administrative divisions - de - colored.svg|náhľad|Administratívne členenie Mongolska]]
Riadok 118:
== Ekonomika ==
[[Súbor:Oyu Tolgoi 23.JPG|náhľad|vľavo|Baňa na železnú rudu Oyu Tolgoi pri hraniciach s ČĽR. Po svojom dokončení v roku 2013 má vytvárať až tretinu mongolského HDP.]]
Mongolsko patrí podľa klasifikácie Svetovej banky medzi krajiny s nižšími strednými príjmami. Relatívne sťažená situácia vyplýva z vnútrozemskej polohy (na druhej strane strategická poloha v tesnej blízkosti s globálnymi hráčmi), rozsiahly je klientelizmus a rodinkárstvo. Nezanedbateľná je určité umelá závislosť na zahraničných dotaciách. Mongolsku doteraz nebol EÚ priznaný štatút krajiny s trhovou ekonomikou. Rast HDP Mongolska bol v r. 2011 s hodnotou 17,3% najvyšší na svete a dvojciferný rast pokračoval aj v r. 2012, kedy dosiahol 12,3%. Aj v roku 2012 rástol index priemyselnej produkcie. Oficiálna miera nezamestnanosti je oproti skutočnosti podhodnotená (v Mongolsku možno sledovať paradox, kedy je reálna nezamestnanosť vysoká, ale pracovná sila sa importuje), ale v r 2012 sledujeme pokles.<ref>Imf.org. "Macroprudential Policies for a Resource Rich Economy The Case of Mongolia." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.imf.org/external/pubs/cat/longres.aspx?sk=40261.0>.</ref>
Základ mongolského hospodárstva i priemyselného sektora leží primárne v ťažobnom odvetví, pretože pod povrchom zeme sa nachádza približne 70 druhov nerastov, významné sú vzácne prvky. Napríklad zásoby uhlia sa v Mongolsku odhadujú na 162 mld. t, pričom celosvetová spotreba sa pohybuje okolo 10 mld. ton. Odhaduje sa, že Mongolsko má po Číne druhé najväčšie svetové zásoby nerastných surovín. Meradlom 1:50 000 je však preskúmaná iba necelá tretina mongolského územia (90% v mierke 1:200 000). Pilierom v tomto smere je od r. 2011 ťažba uhlia, ktorá prekonala ťažbu medi. Postavenie Mongolska je napr. oproti Číne rozdielne, pretože suroviny má, ale ich domáca spotreba je minimálna.
Vzhľadom
Mongolská vláda predpokladá ďalšie zvyšovanie podielu súkromného sektora na ekonomike. Proces privatizácie by mal prebehnúť v rôznych sektoroch (napr. niektoré elektrárne, bane, cementáreň, burza cenných papierov, telekomunikačný úrad), ale je možné predpokladať, že v mnohých si bude aj naďalej chcieť mongolský štát udržať majoritu. Mongolsko tiež vyjadruje záujem o jadrovú energiu, ale postavenie vlastnej jadrovej elektrárne nie je zatiaľ naplánované. Ako problematická do budúcna je vnímaná závislosť na jednom odvetví, teda ťažbe. Nová mongolská vláda má za cieľ diverzifikovať mongolskú ekonomiku a určiť perspektívne odvetvia, ktoré je potrebné ďalej podporovať a vytvoriť tak kvalitu celosvetovo známej značky. Patrí k ním: výroba kašmírových a vlnených produktov, spracovanie koží a kožušín, textilné odvetvie, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky a odvetvia cestovného ruchu.
Riadok 133:
====Ťažobný priemysel====
Uvedený sektor je pre mongolskej hospodárstva absolútne kľúčový, zabezpečuje cca 22% HDP, 67% priemyselnej produkcie a 90% z celkového mongolského exportu.<ref>Businessinfo.cz. "Mongolsko | BusinessInfo.cz." 2013. Web. 8 May 2013. <http://www.businessinfo.cz/cs/zahranicni-obchod-eu/teritorialni-informace-zeme/mongolsko.html>.</ref> Pokiaľ ide o ťažobný priemysel, vláda očakáva, že sa budú skúmať nové možnosti ťažby a že budú postavené nové závody, a to s pomocou zahraničných aj domácich investorov (ktorí však aktivity vzhľadom na nejasné prostredia obmedzujú). Na ťažbe nerastov a ich exportu je Mongolsko v podstate závislé. Zo strednodobého hľadiska je cieľom zvýšiť pridanú hodnotu v ťažobnom sektore. Treba konštatovať, že prevažná väčšina všetkých nerastov sa v Mongolsku ťaží povrchovo. Hodnotou vývozu v rokoch 2011 aj 2012 bolo najvýznamnejšie uhlie. Mongolsko sa dokonca stalo najväčším konkurentom Austrálie pri vývoze uhlia do Číny. Na význame však ďalej narastá napr. ťažba železnej rudy, zlata, uránu, molybdénu, ropy, volfrámu, fluoritu a zinku. Celkovo sa v Mongolsku nachádza 69 nerastov a ďalšie zeminy (vrátane vzácnych prvkov). Zlato sa ťaží povrchovo s pomerne nízkymi nákladmi.
====Spracovateľský priemysel====
Riadok 150:
Najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasťou služieb je maloobchod a veľkoobchod, značný vývoj je badateľný v oblasti cestovného ruchu a verejného stravovania. Doprava, skladovanie, vzdelávanie, verejná administratíva, finančné služby, zdravotníctvo a sociálne služby a hotelierstvo sú ďalšími zložkami tohto sektoru, ktorý tvorí okolo 45% HDP.
V roku 2012 navštívilo Mongolsko cca 476 tis. turistov. Najviac turistov pricestovalo z ČĽR, RF, Kórejskej republiky, ďalšie miesta zaujímajú Japonsko, USA, SRN, Francúzsko a ďalšie krajiny. Mongolská vláda považuje cestovný ruch za jednu z priorít rozvoja ekonomiky a má cieľ prilákať milión turistov v roku 2015. V posledných rokoch predstavujú príjmy z cestovného ruchu významnú časť (cca 10%) HDP.<ref>Data.un.org. "UNdata | country profile | Mongolia." 2013. Web. 12 May 2013. <http://data.un.org/CountryProfile.aspx?crName=Mongolia#Economic>.</ref> Vzhľadom
== Infraštruktúra ==
Výstavba infraštruktúry vzhľadom
[[Súbor:Zaisan Tolgoi.jpg|náhľad|Ulanbátar - hlavné a jediné veľké mesto Mongolska]]
=== Doprava ===
Riadok 159:
Letecká doprava obstaráva najmä vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu osôb. V Ulánbátare je jediné medzinárodné letisko Chinggis Khaan a v krajine potom ďalších 19 vnútroštátnych letísk. Z hlavného mesta existuje pravidelné letecké spojenie do Moskvy, Irkutska, Berlína, Pekingu, Soule, Osaky, Tokia a Hongkongu. Rozširovanie leteckej dopravy sa javí ako úplne nevyhnutné, a to aj vo väzbe na rozvoj turizmu.
=== Energetika ===
Pokiaľ ide o zásobovanie elektrickou energiou a jej rozvodnú sieť, líšia sa zásadne situácia v centrálnom regióne a vo vzdialenejších vidieckych oblastiach. Rozvodná sieť je prepojená s RF a ČĽR. Približne 35% vyrobenej energie spotrebuje priemysel, komunálny sektor 14%, poľnohospodárstvo necelé 1%. Približne 20% dosahujú straty v procese prenosu a distribúcie el. energie a približne 20% tvorí spotreba samotných výrobcov el. energie. Vzhľadom
Prevažná väčšina elektrickej a tepelnej energie Mongolska (ako celku) sa vyrába v tepelných elektrárňach. Ako hlavný zdroj na výrobu elektrickej energie a tepla sa využíva uhlie. V malej miere sú využívané aj vodné zdroje. Plyn a ropa (mazut) sa na výrobu el. energie takmer nepoužíva. Mongolsko odhaduje svoje uhoľné zásoby na objem presahujúci 160 mld ton. Z toho zásoby uhlia využiteľné na výrobu el. energie predstavujú 13 mld ton. Celkový inštalovaný výkon všetkých existujúcich elektrární Mongolsku je necelých 940 MW, spotreba je o niečo nižšia (problematické sú však výkyvy, preto sa dováža približne 10% z Ruska). Na tepelné elektrárne pripadá 81%, na dieselagregátmi 8%, 3% na vodné elektrárne a 0,2% na slnečné a veterné zdroje. Mongolsko rozhodlo o postupnej privatizácii energetického sektora. Túto situáciu však komplikuje fakt, že ceny energií sú doteraz regulované a stratové. Od roku 2014 by ceny mali byť trhové.
Riadok 182:
=== Mongolské púštne fosílie ===
[[Súbor:Lenin-statue-.jpg|náhľad|Transformácia Leninovho múzea v Ulanbátare na moderné múzeum prehistorických fosílií.]]
Mongolská púšť Gobi je bohatým náleziskom skamenelín dinosaurov.<ref>Bilavčík, (C). "WM magazín - Mongolské pouštní fosílie." 2009. Web. 15 May 2013. <http://www.wmmagazin.cz/view.php?cisloclanku=2009050013>.</ref> Na celej ploche sú sústredené tisíce fosílií rôznych druhov pravekých zvierat. Princíp fosílii spočíva v tom že zviera zahynulo a kleslo pod hladinu mora, jazera alebo rieky. Mäkké časti tela sa rozpadli a ostala len holá kostra. Do kostry začali prenikať minerálne látky, ktoré sa na kosti usadzovali a zabránili ďalšiemu rozpadu. Minerály, ktoré sa na kosti usadzovali celé stáročia v rôznych vrstvách spôsobili že kosti akoby skameneli. Takéto kosti po ústupe mora nachádzame v púšťach, kde sa niekedy rozkladalo more alebo iných náleziskách. Dnes sú vedci schopný pomocou počítačových simulácii zistiť čo zviera jedlo a ako žilo. Súčasná vláda si uvedomuje význam týchto kostrových nálezov pre krajinu a preto zvyšuje objem podpory na ich výskum a prezentovanie zahraničným turistom.<ref>Branigan, Tania. "It's goodbye Lenin, hello dinosaur as fossils head to Mongolia museum." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.guardian.co.uk/world/2013/jan/27/goodbye-lenin-dinosaur-mongolia-museum>.</ref>
== Referencie ==
<references />
* MAGULA, A. a. i. 2001. Lexikón štátov a území sveta. 1. vyd. Bratislava: MAPA Slovakia s.r.o. 2001, 279 s. ISBN 80-8067-023-4ä
| |||