Macrinus: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 8 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
typo, replaced: 0-205 → 0 – 205 (3), vzhľadom k → vzhľadom na (2)
d (Bot: Odstránenie 49 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1752))
d (typo, replaced: 0-205 → 0 – 205 (3), vzhľadom k → vzhľadom na (2))
[[Súbor:Aureus Macrinus-RIC 0079.jpg|náhľad|Macrinov [[aureus]]]]
'''Marcus Opellius Macrinus''' ([[164]] <ref>[[Cassius Dio]] 78, 40, 3.</ref> – jún/júl [[218]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]] panujúci od [[11. apríl]]a [[217]] do [[6. jún|8.júna]] [[218]]. Ako cisár používal meno ''Marcus Opellius Severus Macrinus''.
 
== Pôvod a kariéra ==
Macrinus bol pôvodom [[Berber]], narodený v meste [[Caesarea (Mauretánia)|Caesarea]] v dnešnom [[Alžírsko|Alžírsku]]. Bol teda prvým cisárom, ktorý nemal [[Taliani|italský]] pôvod. O jeho rodičoch chýbajú bližšie informácie a je otázne, či boli už príslušníkmi [[Jazdecký stav|jazdeckého stavu]] – skôr sa zdá, že až Macrinovi sa podarilo postúpiť do radov jazdcov. Správy, že Macrinus bol ako mladík cisárskym [[otrok]]om v [[Rím]]e, či dokonca [[gladiátor]]om sa považujú za neskoršie ohovárania jeho protivníkov, nemajú akúkoľvek historickú vierohodnosť.
 
Macrinus bol v Ríme činný ako obhajca a patril k chránencom mocného [[Prétoriánska garda|prefekta pretoriánov]] [[Plautianus|Plautiana]]. Po jeho zavraždení v roku [[205]] pôsobil na sklonku [[Septimius Severus|Severovej]] vlády v rôznych úradoch, kým ho cisár [[Caracalla]] nevymenoval v roku [[212]] za jedného z dvoch prefektov pretoriánov.<ref>[[Historia Augusta]],''Vita Macrina''4, 7.</ref> Tým získal Macrinus mocenskú základňu, ktorú neskôr využil pri prevzatí vlády v ríši. V rokoch [[216]] – [[217]] sprevádzal Caracalla na jeho ťažení proti [[Parti|Partom]].
 
== Proklamácia za cisára ==
[[Súbor:054 Macrinus.jpg|náhľad|Macrinov [[denár]]]]
O Macrinovom nástupe na trón sa dochovali protichodné správy. V jadre dôveryhodné sú informácie, že v roku [[217]] kolovali v ríši proroctvá o jeho budúcej vláde – také povesti znamenali pre kohokoľvek smrteľné nebezpečenstvo, pretože Caracalla všetkých svojich potenciálnych protivníkov odstraňoval. Macrinus pravdepodobne musel Caracalla predísť a vzhľadom kna jeho obľúbenostiobľúbenosť u vojska nemal inú možnosť ako svoju účasť na sprisahaní udržať v tajnosti. To sa mu v podstate aj podarilo, pretože [[8. apríl]]a [[217]] bol Caracalla na ceste z [[Edessa|Edessy]] do [[Karrhy|Karrh]] zavraždený Iuliom Martialom, ktorý – aspoň navonok – pomstil osobnú krivdu. Rímske vojsko, nachádzajúce sa ešte stále vo vojne s Partmi, sa ocitlo bez cisára.<ref>Cassius Dio 78, 4, 1 – 5, 5; [[Herodianos]] 4, 12, 4 – 14, 2.</ref>
 
Macrinus potreboval plné tri dni, než váhajúcich vojakov získal na svoju stranu; pomohlo mu, že druhý prefekt pretoriánov [[Marcus Oclatinius Adventus]] cisársku hodnosť odmietol. Dňa [[11. apríl]]a [[217]] prevolali jednotky Macrina za cisára<ref>Cassius Dio 78, 11, 6; Herodianos 4, 14, 1 – 3.</ref> a požehnali tak faktickej zmene dynastie, pretože Caracalla mal rad príbuzných, ktorí si mohli uplatňovať svoje nároky na trón. Macrinus sa stal vôbec prvým jazdcom vládnucim rímskej ríši – všetci predchádzajúci cisári boli senátormi. A hoci šlo z hľadiska [[Rímsky senát|komora]] o nebezpečný precedens, väčšina jeho príslušníkov sa radovala zo smrti nenávideného Severovho syna, takže Macrinus čoskoro získal uznanie.<ref>Cassius Dio 78, 17, 1; Herodianos 5, 2, 1.</ref> Senátori nepochybne ocenili aj to, že sa Macrinus prezentoval veľmi ústretovo a usilovne sa ich snažil získať pre svoju vec.
 
== Mier s Partmi ==
Pretože Macrinovi prakticky chýbali vojenské skúsenosti a nebol ani vo vojsku obľúbený, nemal veľký záujem na pokračovaní vojny s Partmi, ktorú rozpútal jeho predchodca. Čoskoro po prevzatí vlády preto ponúkol [[Šáhanšáh|kráľovi]] [[Artabanos IV.|Artabanovi IV.]] mier. Jeho návrh však Parti pochopili ako prejav rímskej slabosti a kládli si vysoké požiadavky. Opäť vzplanuli boje a počas trojdňovej bitky neďaleko [[Nisibis]] utrpeli Rimania ťažké straty.<ref>Cassius Dio 78, 12, 1 – 24, 3; 26, 5nn.</ref> Po ďalšom kole rokovaní bol nakoniec mier na jar [[218]] predsa len uzavretý – Macrinus musel Partom vyplatiť 200 miliónov [[Sestercius|sesterciov]], bez toho by však utrpel územné straty.<ref>Cassius Dio 78, 26, 8; 27, 1.</ref> Posledná rímsko-partská vojna teda skončila faktickú rímsku porážkou, hoci ju Macrinus – predovšetkým na [[Mince|minciach]] – vydával za veľké víťazstvo.
 
== Finančná politika ==
Vážnym problémom, s ktorým sa musel Macrinus zápasiť, bol neutešený stav financií, spôsobený rozhadzovačnou politikou cisára Caracallu. Zvýšenie [[žold]]u vojakom, ktoré Caracalla nariadil, spojené s rôznymi mimoriadnymi darmi [[Rímska légia|légiám]] vyprázdnili štátnu pokladnicu. Macrinus bol navyše nútený vyplatiť obrovskú sumu Partom ako cenu za uzavretý mier, čo situáciu ešte zhoršilo. Pretože nechcel siahnuť k zvyšovaniu [[Daň|daní]] alebo konfiškáciám súkromného majetku bohatších vrstiev, rozpredával postupne cisársky majetok a snažil sa znižovať výdavky. Tvárou v tvár prehnaným požiadavkám armády však musel postupovať veľmi opatrne.
 
== Povstanie proti Macrinovi ==
[[Caracalla]] ani jeho brat [[Publius Septimius Geta|Geta]] po sebe nezanechali mužského dediča, početné príbuzenstvo však mali Severovci v [[Sýria|Sýrii]] – išlo o potomkov sestry cisárovnej [[Iulia Domna|Iulie Domny]] [[Iulia Maesa|Iulie Maesy]]. Maesa mala dve dcéry a dve vnúčatá, čo predstavovalo vzhľadom kna popularitepopularitu severovskej dynastie nemalý politický kapitál. Pretože vojaci boli na Macrina nahnevaní kvôli potupnému mieru s Partmi aj úsporným opatreniam, dali sa ľahko ovplyvniť Maesiným tvrdením, že jej štrnásťročný vnuk [[Heliogabalus|Varius Avitus]] je v skutočnosti Caracallov nemanželský syn. V 3. galskej légii, ležiacej v blízkosti sýrskej [[Homs|Emesy]], došlo k vzbure a [[16. máj]]a [[218]] bol Varius Avitus prehlásený za cisára. Maes sľúbila rebelujúcim vojakom veľkú odmenu, ak sa jej vnuk dostane na trón.
 
Macrinus reagoval tým, že svojho desaťročného syna [[Diadumenianus|Diadumeniana]], ktorému už predtým udelil titul ''caesar'', vyhlásil za cisára a svojho spoluvládcu. Zároveň sa snažil vzburu v zárodku potlačiť – ale neúspešne.<ref>Cassius Dio 78, 34, 2.</ref>
 
== Macrinova porážka a smrť ==
Dňa [[8. jún]]a [[218]] sa v blízkosti [[Antiochia|Antiochie]] stretli jednotky verné Macrinovi s légiami uznávajúcimi Maesinho vnuka.<ref>Herodianos 5, 4, 7.</ref> Bitka mala chaotický priebeh, pretože obom vojskám chýbalo patričné velenie, nakoniec sa však Macrinus – zrejme predčasne – dal na útek, čo spečatilo jeho porážku. Zachrániť sa mu už nepodarilo ani svojho syna, ktorého v rýchlosti poslal k Partskému kráľovi do bezpečia – na hraniciach pri meste [[Zeugma (mesto)|Zeugma]] bol Diadumenianus zadržaný a čoskoro nato zabitý.
 
Sám Macrinus sa snažil v prestrojení dostať do Ríma, kde senát odoprel jeho vyzývateľovi uznanie, ale pri [[Chalkedon]]e <ref>Cassius Dio 78, 39, 1 – 6.</ref> bol aj on zajatý a pri prevoze do Sýrie zabitý.<ref>Herodianos 5, 4, 11.</ref> Nový cisár, ktorý prijal meno ''Marcus Aurelius Antoninus'' (do dejín ale vstúpil pod prezývkou [[Heliogabalus]]), nad ním vyhlásil [[damnatio memoriae]] (jeho meno bolo odstránené zo všetkých nápisov a úradných dokumentov).
74 747

úprav