Juta (surovina): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 39 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q107211) |
d typo, replaced: Vzhľadom k → Vzhľadom na |
||
Riadok 5:
== Výroba ==
[[Jutovník]] (''Chorchorus'') patrí k rodine [[lipovité|lipovitých]] (''Tiliaceae''). Z priemyselného hľadisku sú významné predovšetkým 2 jeho druhy ''Corchorus olitorius'' (známy pod obchodným názvom Tossa) a ''Corchorus capularis'' (biela juta). Okrem týchto dvoch druhov sú známe aj Mesta, Bimli a iné. Za nepravú jutu je niekedy považovaná čínska juta (''Abutilon theophrasti''),
jávska juta, gambo alebo bombajské konope a ďalšie rastliny rôznych druhov. Popri [[bavlník]]och, [[ľan]]e a [[konope]] patrí jutovník medzi najdôležitejšie prirodzene vláknité rastliny. Priemyselne zaujímavé sú predovšetkým [[stonka|stonky]] jutovníkov.
Juta, podobne ako [[ľan]], sa spracováva máčaním v studenej vode, približne 10 až 20 dní, pričom nasleduje [[pranie]] a [[sušenie]]. Vlákna majú vysoký obsah lignínu (cca 12 %), sú krehké, strácajú pevnosť v ťahu pri vystavení svetlu, majú malú odolnosť voči vlhkosti a kyselinám. Juta je navyše veľmi hygroskopické prírodné vlákno.
90 % svetovej produkcie juty je dopestovanej v Indii.
Riadok 14:
Kvalitnejšia juta by mala mať ľahkú žltkastú až červenkastú a lesklú farbu. Nižšie hodnotené stupne majú hnedastú až zelenkavú farbu. Strata lesku (matnutie) a hnedej na zelené vlákna sú indikátorom nesprávneho máčania vo vode (kalné vody) alebo pôsobením kyseliny.
Zatuchnutý zápach juty je príznakom plesne a hniloby. Vzhľadom
Je veľmi náročné uviesť maximálny čas skladovania, pretože juta je veľmi citlivá na poškodenie vlhkosťou.
== Použitie ==
| |||