Zlom (geológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q47089)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d →‎Klasifikácia zlomov: typo, replaced: vzhľadom k → vzhľadom na
Riadok 35:
 
Podľa klasickej práce E. M. Andersona ''The Dynamics of Faulting and Dyke Formation with Applications to Britain'', v ktorej boli formulované základné predpoklady zlomovej mechaniky, boli tiež definované základné typy zlomov: smerné posuny, prešmyky a poklesy. Popri nich existujú aj ďalšie<ref name="Marko, Jacko, 1999"/>.
[[Súbor:Fault types.png|thumb|right|1). Smerný posun<br />2). Pokles<br />3). Prešmyk]]
* '''[[Smerný posun|Smerné posuny]]''' alebo horizontálne posuny, pri ktorých sa bloky pohybujú pozdĺž zlomu. Z hľadiska zmyslu pohybov sa delia na ľavostranné (sinistrálne) a pravostranné (dextrálne). Ak sa od pozorovateľa protiľahlý blok pohybuje doprava, je to pravostranný posun, ak je tomu naopak ide o ľavostranný. Stanovište je potrebné zaujať tak, aby pozorovateľ stál na jednom z blokov čelne k druhému.
** '''transformné zlomy''' časté v oceánskej [[zemská kôra|zemskej kôre]], kde sa vyskytujú pozdĺž [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]], umožňujú rôznu rýchlosť narastania oceánskej kôry.
Riadok 43:
** '''intrakontinentálne smerné posuny''' sú rovnako plytšie, ale nie sú viazané na kolízne zóny.
* '''[[Prešmyk (geológia)|Prešmyky]]''' sú druh uklonených zlomov, kde nadložná kryha vystupuje hore, čím dochádza k obnažovaniu starších [[vrstva (geológia)|vrstiev]]. Prešmyky vznikajú kompresiou – teda skracovaním kôry, buď pri krehkej deformácii ako kryhové prešmyky, alebo pri čiastočne plastickej deformácii ako vrásové prešmyky, pri pretrhnutí ramena vrásy. Prešmykové štruktúry sú typické pri [[orogenéza|orogenéze]]. Zväčša nemajú sklon väčší ako 45°.
* '''[[Pokles]]y''' sú typ uklonených zlomov, kde nadložná kryha vzhľadom kna podložnejpodložnú poklesáva. Tieto poruchy zemskej kôry vznikajú extenziou – rozťahovaním kôry. Najtypickejšie sú gravitačný sklz, vykliňovanie vonkajšieho oblúka pri ohýbaní segmentu kôry tangenciálnym stláčaním, prípadne extenznými procesmi v podloží, ktoré môže spôsobiť tok podložia, kolaps materiálu v podloží alebo výstup [[diapír]]u. Poklesy majú za následok vznik symetrických [[hrasť|hrastí]] alebo [[gráben]]ov. Na základe pôvodnej orientácie možno povedať, že poklesové zlomy majú pri svojom vzniku sklon od 45 do 90°. Rastové poklesy (frowth fault) sú zlomy, ktoré sprevádza syntektonická sedimentácia, pri čom dochádza k vzniku hrubších vrstiev na strane poklesávajúceho bloku (na nadložnom bloku sú rovnaké vrstvy tenšie)<ref name="glossary"/>.
* '''[[Násun]]y''' sú mierne uklonené až horizontálne zlomy, pozdĺž ktorých sa realizuje skrátenie. Často sa tvoria na rozhraniach vrstiev, ako tzv. intrafoliačné zlomy. Nezriedka vytvárajú šupinovú stavbu. Patria medzi ne nesené násunové sekvencie – piggy back, [[duplex]]y a [[koník (geológia)|koníky]].