Štefan Pazdera už v roku 1947 ako dvadsaťtri ročný so znepokojením prijímal zaznávanie dôstojníkov západného odboja a vzrastajúci vplyv komunistov v armáde. Ako [[čatár|čatára]]a ašpiranta ho za jeho kritické postoje a odmietnutie služby odsúdili Vojenským súdom v Prahe k trom mesiacom ťažkého žalára a prepustili do civilu. Ako absolvent banskoštiavnickej lesníckej školy sa dostal na [[Šumava|Šumavu]], do lesnej správy Chodenice pri Klatovoch. Na podnet arcibiskupa Berana využil svoj vstup do pohraničného pásma a začal pomáhal naším utečencom pri prechode cez západne hranice. Mnohým dopomohol k úteku, medzi inými aj [[Ján Ambruš|Jánovi Ambrušovi]], po [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]] druhému slovenskému generálovi. Ako vedúci lesnej správy na [[Šumava|Šumave]] organizoval úteky cez hranice viacerých významných členov politických strán, príslušníkov armády západného zahraničného odboja a cirkvi.
Z vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodnej Európy]], [[Vatikán|Vatikánu]]u alebo [[British Broadcasting Corporation|BBC]] často počul vetu“ Stezka Karlík bola hladká“. To bolo heslo, že útek vybranej osoby sa podaril. Za napomáhanie k úteku bol v roku 1951 zatknutý [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]] a po odsúdení zaradený na ťažbu uránu v [[Jáchymov|Jáchymove]]e. Aj po prepustení z väzenia v roku 1953 sa dostal do pozornosti ŠtB v [[Karlove Vary|Karlových Varoch]], ktorá ho obvinila z poškodzovania národného hospodárstva.
Po odpykaní trestu mu zakázali pobyt v pohraničnej oblasti a musel sa odsťahovať na východné Slovensko. Ako politicky nespoľahlivého ho ako lesníka nikde nechceli zamestnať a musel sa živiť ako strihač oviec. V roku 1977 sa stal a dokonca svetovým šampiónom v strihaní oviec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 60:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
*Aj vo vysokom veku aktívne skúmal archívy a pomáhal účastníkom zahraničného odboja proti komunistickej expanzii v Indočíne z radov príslušníkov [[Francúzska cudzinecká légia|Francúzskej cudzineckej légie]], ktorí sa dostali do zajatia v komunistickom Vietname, Číne a ruských Gulagoch. Stál pri zrode sekcie príbuzných príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie, ktorá vznikla ako súčasť [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetového združenia bývalých československých politických väzňov]] a od roku 2001 až do svojej smrti v roku 2010 bol jej predsedom.
