Kremenec (hornina): Rozdiel medzi revíziami

d
→‎Výskyt: wikilinky
d (→‎Výskyt: wikilinky)
Pomerne veľkú hrúbky kremenných arenitov sa nachádzajú na viacerých miestach [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Časté sú tiež vo viacerých oblastiach severoeurópskych a východoamerických [[kaledónske vrásnenie|kaledónskych]] pohorí. Odzrkadľujú tu dlhé etapy kratonizácie, alebo krátke obdobia tektonickej stabilizácie po [[orogenéza|orogénnych]] udalostiach<ref name="Vozárová 2000"/>. Známe sú ich geomorfologické prejavy v Južnej Amerike, kde tvoria známe stolové hory (tzv. [[tepuy]]). V niektorých sa vyvinuli i [[jaskyňa|jaskyne]]. Kremence v [[Český masív|Českom masíve]] tvoria [[skalecké súvrstvie|skalecké]] a [[drabovské souvrstvie]] [[pražská panva|pražskej panvy]], [[neogén]]ne uloženiny pri [[Louny|Lounách]], [[Most (mesto)|Moste]] a [[Zliv]]i<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup 25.8.2008</ref>.
 
V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú permoskýtske (vrchný [[perm (geochronologická jednotka)|perm]] a spodný [[trias]]) kremence typickou horninou obalových sérií [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], kde často nasadajú priamo na [[granitoid]]né masívy. Tieto svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce a arkózové pieskovce tvoria [[lúžňanské súvrstvie]]. Možno ich nájsť v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], [[Tribeč|Tribči]], [[Veľká Fatra|Veľkej]] a [[Malá Fatra|Malej Fatre]], [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/> a v západnej časti [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]]. Vyskytujú sa tiež v súvrství [[karpatský keuper|karpatského keupru]] (norik), v niektorých plytkovodných tatrických obalových jednotkách sa našli aj polohy vrchnotriasových a spodnojurských kremencov ([[tomanovské súvrstvie]]).
 
== Použitie ==