Rudolf II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Praha ako cisárske sídlo: gramatika |
d →Mecenáš poznania a umenia: gramatika |
||
Riadok 43:
Rudolf II. bol známy ako "cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov". Tento prívlastok spolu s prezývkou "rakúsky [[Hermes Trismegistos]]" ho plne vystihoval. Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta, dokonca vstúpil do [[Rosenkruciáni|rosenkruciánskeho]] združenia. Panovník posadnutý [[alchýmia|alchýmiou]] dúfal, že s pomocou učencov odhalí najskrytejšie tajomstvá ľudského poznania.
K najvýznamnejším učencom tej doby, ktorí žili na cisárskom dvore, patrili [[mág]] a [[astrológia|astrológ]] [[John Dee]], alchymista a astrológ [[Edward Kelley]], ako i vedci svetového mena, [[matematik|matematici]] a [[astronóm]]ovia [[Tycho de Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V rudolfínskej Prahe našiel na krátky čas útočisko aj významný renesančný vzdelanec [[Giordano Bruno]], ktorý počas svojho pobytu dokonca prednášal na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]].
Čo okrem vedeckého bádania Rudolfa fascinovalo, bol [[judaizmus (náboženstvo)|židovský]] [[mysticizmus]]. Najmä poznatky pražského [[rabín]]a [[Jehuda Löw ben Becalel|Jehudu Löwa ben Becalela]] v ňom vyvolávali neskrývaný záujem a túžbu stretnúť sa s ním. Stretnutie sa uskutočnilo [[23. februára]] [[1592]] a rabín na cisára urobil nesmierny dojem. O obsahu ich rozhovoru nie je nič známe, ale historici predpokladajú, že šlo o rozpravy o [[Kabala|kabale]]. Z tých čias pochádza i slávna [[legenda]] o [[Golem]]ovi.
Rudolfa preslávila i jeho veľkolepá zbierka [[obraz]]ov a iných umeleckých [[artefakt]]ov. O jeho slávnej [[galéria|galérii]], ktorú však mal česť vidieť iba málokto, sa hovorilo po celej [[Európa|Európe]]. K jej skvostom patrili diela takých umelcov, akými boli [[Tizian]], [[Leonardo da Vinci]] či [[Albrecht Dürer]]. Po Rudolfovej smrti sa však umelecké diela roztratili. Časť zbierok sa dostala do Viedne
== Rudolfov koniec ==
| |||