Kopanica: Rozdiel medzi revíziami

'''Kopanica''', '''laz''' alebo '''samota''' je [[sídlo|sídelný útvar]], ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín ''kopanica'' jesa používanýpoužíva hlavne na západnom Slovensku.

Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť ([[Myjavské kopanice]]), javornícko-kysucká oblasť ([[Javornícke lazy|Javornícke]] a [[Kysucké lazy]]), [[Strážovské vrchy]] ([[Belianske kopanice]]), štálová oblasť ([[novobanské štále]]) a lazová oblasť [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]] ([[Detvianske lazy]], [[Krupinské lazy]], kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku [[Váh]]u a [[Dunaj]]a, či inde<ref>Vladár, J. a kol. 1981, ''[[Encyklopédia Slovenska]]. V. zväzok R-Š.'' Veda, Bratislava, s. 162-163</ref>.

Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa právneodlišovali líšiliprávne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci zza nichne platili dane iba zemepánovi a nie štátu.