Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami

V období Nara dosiahol systém štátnej správy vytvorený v predošlom období Asuka vrchol svojejsvojho mocivplyvu.

Obdobie Nara, preto predstavuje vrchol snáh o nastolenie centralizovanej štátnej správy po vzore Číny, zároveň však v tomto období dochádza aj k definitívnemu stroskotaniu tohto úsilia. V neskoršom období Nara zanikla praxobyvatelia krajiny osobnéhozískali vlastníctvaprávo všetkejna pôdydedičné vvlastnenie krajinemajetkov panovníkom,pre potomseba čoa vsvojich rokupotomkov, 743čím sa obyvateliaskončila krajinyprax získali právoosobného navlastníctva dedičnévšetkej právopôdy vlastneniav majetkovkrajine prepanovníkom, sebasúčasne aupadol svojich potomkov.aj Administratívnyadministratívny systém riadenia krajiny vytvorený v období Asuka, upadolktorý a stratil svoj pôvodný význam, keď začali najvyššie miesta v štátnej správe pomocou intríg obsadzovať pravidelne príslušníci rodu Fudžiwara.

VA tak v tomto období navonok síce pokračovala vládna politická línia nastolená ešte v období Asuka a, zachovala sa forma štátnej správy v podobe, ako ju definoval kódex Taiho, aj cisár bol stále hlavou štátu, ale vnútorný obsah a zmysel štátnych funkcií a orgánov a predovšetkým celého systémufungovania vlády sa zmenil.

Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Postupom času v meste vyrástli rozľahlé chrámové komplexy., Vv jeho východnej časti chrámový komplex '''Tódaidži''', na západe '''Saidadži''' a juhu '''Tóšódaidži'''. Mesto Nara bolo v dejinách Japonska, ale je známe aj v súčasnosti záme ako mesto chrámov, práve vďaka množstvu budhistických chrámových pamiatokkomplexov postavených v tomto období. V polovici 8. storočia žilo v meste Nara vyše 200 tisíc obyvateľov, z toho bolo takmer 10 tisíc úradníkov. Hospodárstvo mesta bolo vo veľkej miere závislé od svojho okolia, predovšetkým od dodávok obilia a potravín z vidieka, remeselná výroba v meste existovala a špecializovala sa najmä na výrobu tovarov pre cisársky dvor a bohatých šľahticov. Mesto Nara bolo jednoznačne najväčším a hospodársky najvyspelejším mestom vtedajšieho Japonska. Roku 710 sa do mesta presťahovalapresťahoval cisár a cisárskasprávne rodinaúrady a v dejinách Japonska sa začala písať nová kapitola dejín obdobie Nara.

V období Asuka sa všetka pôda v krajine dostala pod cisársku kontrolu. Pôdy, však časom začal byť nedostatok, čo spôsobilo ťažkosti štátnej pokladnici, ktorej hlavný príjem tvorili práve dane z užívania pôdy, preto začala vláda podporovať zúrodňovanie neobrábanej panenskej pôdy. Aby podporila obyvateľov krajiny a najmä vlastníkov veľkých lén investovať peniaze do premeny neobhospodárenej pôdy na využívanú, udelila vláda právo vlastniť pôdu obyvateľom, ktorý ju zúrodnia. Najskôr sa právo vlastníctva vzťahovalo na prvého majteľa pôdy a jeho potomkom do tretej generácie, neskôr od roku 745 získali majitelia pôdy doživotné vlastníctvo pôdy a to isté právo dostali aj ich potomkovi. Cisár udeľoval pôdu aj dvoranom a rôznym šľachticom za preukázané služby, čím sa cisárske vlastníctvo neustále zmenšovalo. Obrovské majetky získali darovaním od cisára a šlachty aj budhistické kláštory, ako znak ich podpory budhistickému náboženstvu. Budhistické kláštory, okrem toho boli oslobodené od platenia všetkých daní, na druhej strane pozemky vlastnené bohatými vlastníkmi boli oslobodené od pozemkovej dane a museli odvádzať iba obilnú daň z poľnohospodárskej produkcie územia. Oslabovanie cisárskeho vlastníctva pôdy v krajine, malo negatívny vplyv na postavenie cisára vzhľadom k vrstve bohatých vlastníkov pôdy a budhistických kláštorov. V provinciách sa okolo centier miestnych zemepánov začali formovať na zemepánovipostave zemepána hospodársky závislé komunity zvané '''šoen''', ktoré tvorili obyvatelia závislí od priazne miestneho zemepána. Puto medzi cisárom a ľudom sa začalo oslabovať a naopakzároveň sa dostávalidostávala do popredia dobrépotreba dobrých vzťahyvzťahov a pocity oddanosti medzi miestnym zemepánom a roľníkmi na jeho panstve. Centrom správy na území '''šoen''' boli hospodárskešľachtické dvorcesídla.

V období Nara získali budhistické kláštory do svojho vlastníctva obrovské pozemky, prostredníctvom pozemkových darov od cisára a bohatých šlachticovšľachticov, do osobného vlastníctva obrovské pozemky. Zbožný cisár Šómu vydal v roku 741 výnosnariadenie, podľa ktorého mal byť v každej provincii krajiny zriadený aspoň jeden kláštor.

V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická a hospodárska moc a negatívne sa prejavila ich tendencia zasahovať do politikypolitického diania v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahlidosiahol jeho odvolanie z fukciefunkcie a dokonca aj výmenuzvolenie nového cisára. Na trón nastúpila cisárovna Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovna podľahla vplyvu budhistického mnícha Dókjóa, ktorý sa zmocnil vysokých štátnych úradov apostupne strhol moc v krajine do svojich rúk.

Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo veľkú nevôľupobúrenie šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, [[obdobie Heian]]..

V období Nara sa zastaviliprestali diplomatické kontakty medzi Japonskom a Čínou, čo súviselo s obdobím politickej nestability, ktorú zažívalaprežívala Čína v tomto období. Japonský cisári sazačínajú vsamých tomto období začínajúseba štylizovať do postavenia vládcov,panovníkov úplne nezávislých od čínskych cisárov, a ktorých postavenie je rovné čínskym panovníkov, aleboba dokonca ešte významnejšie ako mali čínsky panovníci. Diplomatické vzťahy s kórejským štátom [[Silla]], na rozdiel od vzťahov s Čínou, však naďalej pokračovali v nezmenenej intenzite a kórejský vyslanci boli pravidelne prítomní na korunovačných ceremóniach nových japonských cisárov.

V tomto období nemusela krajina čeliť žiadnej vonkajšej vojenskej hrozbe, jediné vojenské nebezpečenstvo prichádzalo zzo samotných Japonských ostrovov , od na severe ostrova [[Honšú]] sídliacich kmeňov ľudu Emiši, ktorí predstavovali pre severnú hranicu JaponskaJaponsko v období Nara stálu vojenskú hrozbu. Ako reakcia vlády na úspešné vojenské výpravy ľudu Emiši vznikla pri cisárskom dvore v Nara nová vojenská funkcia - [[Šógun]].