Obdobie Heian: Rozdiel medzi revíziami

'''Obdobie Heian''' (iné názvy: '''obdobie heian, heianské obdobie, éra Heian, heian, Heian'''; {{jpn|平安時代|Heian-džidai}}) je historické obdobie [[Japonsko|Japonska]], ktoré je vymedzené rokmi [[794]] až [[1185]] po Kr. Predchádzalo mu [[obdobie Nara]] (710 až 794 po Kr.) a nasledovalo ho [[obdobie Kamakura]]. Obdobie Heian boloje nazvané po novom hlavnom meste, ktorým sa v roku 794 po Kr. stalo [[Heian-kjó]] (dnešné [[Kjóto]]). V priebehu tohto obdobia začal upadať vplyv [[Čína|Číny]] a jej kultúry na japonskú kultúru, hoci ešte v roku 838 bolo k čínskemu dvoru vyslané japonské posolstvo.<ref name="Dějiny Japonska30">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 30 </ref> Príčinou zníženiapoklesu čínskeho vplyvu bolobol japonskénárast japonského národného povedomia a kultúrnej osamostatnenievýlučnosti a 'pojapončenie' inštitúcií prevzatých z Číny. VPo roku 894 už japonskí aristokraticisári odmietli vyslať ďalšie diplomatické posolstvo z dôvodu "úpadku čínskej civilizácie"<ref name="Dějiny Japonska30"/>

V tomto období začala viacejvo väčšej miere prechádzať voľná pôda, ktorá bola odvodňovaná, do súkromého vlastníctva alebo do vlastníctva cirkevnýchchrámových inštitúcií. Za účelom získania rôznych daňových a správnych výhod sa v priebehu 8. storočí začali roztrieštené súkromné hospodárstva zlučovať do väčších celkov pod patronátom mocných regionálnych rodov. Vzniknuté hospodárstva sa nazývali [[šóen]] a na ich čele stál spravidla vplyvný dvorný aristokrat alebo vidiecky šľachtic.<ref name="Dějiny Japonska31">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 31 </ref> Došlo tak k decentralizácií moci a niektoré inštitúcie prerástli do rodovej vlády.

Jeden z týchto rodov bol [[Fudžiwara|rod Fudžiwara]], ktorý získal v 9. storočí svojou politikou sobášov as množstvomčlenmi šóenov,cisárskeho ktorérodu vlastnila veľkým pozemkových vlastníctvom, takmer úplnou kontrolu nad cisárskym rodomcisárstvom. Hlava rodu [[Jošifusa Fudžiwara|Jošifusa]] dosadil v roku 858 n. l. na trón svojho vnuka [[cisár Seiwa|Seiwa]] z cisárskeho rodu. Pretože nový cisár bol iba sedemročný, nechal sa Jošifusa menovať jeho regentom (seššó). Jeho nástupca Motocune sa stal regentom podobným spôsobom. Vytvoril dokonca novú funkciu regent kampaku, v dobe keď sa stal regentom už dospelého cisára [[cisár Kókó|Kókó]], ktorý nastúpil na trón v roku 884 po Kr. Spod vplyvu rodu Fudžiwarov sa cisársky dvor vymanil až v roku 1072, keď s rodom Fudživarov nespriaznený cisár [[cisár Gosandžó|Gosandžó]] abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Širakawa|Širakawu]]. Cisár Gosadžó chcel zo zákulisia riadiť vládu svojho syna, ale pol roka po svojej abdikácii zomrel. Základy nového systému tak plne rozvinul až jeho syn Širakawa. Ako tridsaťštyriročný v roku 1086 abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Horikawa|Horikawu]] a odišiel do kláštora, odkiaľ zo zákulisia ovplyvňoval vládu svojho syna. Táto forma vlády sa nazývala [[insei]] a pokračovala zhruba ďalšie storočie aj napriek tomu, že rod Fudžiwara i naďalej súperil s cisárskym rodom o vládnucu moc.