Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 8 rokmi
d
→‎Dedičstvo: Úprava obrázkov
d (→‎Dejiny: úprava názvu)
d (→‎Dedičstvo: Úprava obrázkov)
 
== Dedičstvo ==
[[Image:Jean-Léon Gérôme 003.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)|left]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref>
 
[[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire|left]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí|al-Makrízího]].<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 17. a 18. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref>
 
Európska koloniálna okupácia zničila časť egyptského historického dedičstva, niektorí cudzinci však zanechali pozitívnu stopu. Napr. [[Napoleon Bonaparte]] vo svojej [[Napoleon_Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|výprave]] zhromaždil 150 vedcov a umelcov, aby skúmali a dokumentovali prírodu a dejiny Egypta. Výsledky publikovali v známom diele ''Description de l’Égypte''.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=100}}</ref>
10 959

úprav