Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami

[[Image:Jean-Léon Gérôme 003.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)|left]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref>

[[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire|left]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí|al-Makrízího]].<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 17. a 18. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref>