Matej Kornel Hell: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 173 bajtov ,  pred 8 rokmi
- selfreference
(- selfreference)
 
== Pôvod ==
Dosiaľ je sporné miesto jeho pôvodu, v archívoch absentuje aj presný dátum jeho narodenia (1651 alebo 1653), no pravdepodobne pochádzal z Čiech. Z roku 1707 sa zachoval úradný zápis, že je ''natione Bohemus ex Schlackenberg'', čo môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (spravidla protestanti). V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako: ''D[ominus] Matthæus Höll''. Ako rodinný jazyk prichádza do úvahy [[nemčina]] a [[slovenčina]], pretože pri zápise jeho syna do seminára r. 1753 sa pri jazykoch uvádza Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene.'' (preklad: Ktoré jazyky ovláda: latinský, nem. a sloven. dobre).<ref>[http://sk.wikipedia.org/wiki/Maximilián_Hell Maximilán Hell]</ref>. "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako [[Horný Slavkov]] v Česku ({{v jazyku|deu|Schlaggenwald}}) alebo [[Kremnica]]/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako [[Ostrov nad Ohří]] ({{v jazyku|deu|Schlackenwerth}}) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako ''Officialis German.'' (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).
 
== Život ==
Do [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] sa prisťahoval okolo roku 1693. Najprv bol v službách kniežaťa Fürstenberga, ktorý uzavrel s banskou komorou zmluvu na odvodnenie banskoštiavnických baní. Od roku 1694 pôsobil v priamych službách banskej komory.
 
Mal početné potomstvo, u jeho syna sa uvádza až 21 súrodencov.<ref>[http://fr.wikipedia.org/wiki/Maximilien_Hell Francúzska wikipédia - Maximilien Hell]</ref>
V roku strašného moru v Štiavnici bol vo Viedni, kde ho prijal aj samotný cisár. Po návrate do Štiavnice sa už ako prakticky 60 - ročný oženil s druhou manželkou (Julianna Victoria Staindl - v modernej slovenčine Julian(n)a Viktória Staindlová), jej meno síce vyzerá nemecky, ale inak o nej nie je veľa známe.
 
3 059

úprav