Verzia z 23:09, 3. august 2013 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d →‎Externé odkazy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:53, 15. august 2013 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d wikilinky fix Ďalšia úprava →
Riadok 11: == Obsah a vývoj == PSP z roku [[1931]] rámcovo vychádzali zo staršieho variantu [[~~Samo~~Samuel Czambel\|Czamblovej]] kodifikácie, no príklon k [[čeština\|češtine]], respektíve k bohemizmom, ktoré v danom období prenikali do slovenčiny, je v nej väčší, systematickejší. Pri kodifikácii sa spravidla dávala prednosť javom spoločným češtine a slovenčine (''vedeť, mleť, bereš''), niekedy sa kodifikovalo české znenie (mučedlník, tlumiť, ohrožený) alebo sa pripúšťalo slovenské i české znenie (napríklad ''prášok : prášek, lakeť: lokeť, rakyta : rokyta, sloboda : svoboda'' a podobne). V lexike sa okrem domácej slovnej zásoby niekedy presadzovali len české slová (''mluviť, nabídka, proťajší, zedník'') alebo české a slovenské slová popri sebe (typ ''kozel: cap''). V niektorých prípadoch sa žiadalo českými slovami nahrádzať hungarizmy a germanizmy (napríklad namiesto ''fľaša, faloš, kefa má byť láhva, klam, kartáč''). O Pravidlách, o ich kodifikácii a cieľoch sa rozprúdila diskusia. Námietky vznikli aj v časti českej inteligencie. Na Slovensku väčšia časť inteligencie vydanie Pravidiel chápala ako čin namierený proti svojbytnosti slovenského národa a dovolávala sa nápravy. Roku [[1932]] vznikol časopis Slovenská reč, ktorý sa stal orgánom Matice slovenskej. Program činnosti redakcie bol formulovaný ako starostlivosť o zachovanie osobitosti (svojskosti) spisovnej slovenčiny. Podľa neho v hláskosloví a tvarosloví sa treba držať matičného spisovného úzu, v syntaxi a frazeológii vzorom má byť ľudová reč a jazyk v dielach významných spisovateľov, slovník sa má budovať z domáceho fondu, slovám českého a germánskeho pôvodu sa podľa možností treba vyhýbať. Pre jazykovú prax to znamenalo dodržiavať pravopis podľa martinského spisovného úzu (''prášok, lakeť, rakyta, vidieť, mlieť, koniec, beriem, berieš'' atď.). V lexike sa mali používať slová zaužívané v slovenčine a zavádzať slová z nárečí alebo z diel dobrých spisovateľov. Na Slovensku centrálne úrady používali bohemizované PSP, ale diela Matice slovenskej tzv. matičný úzus (Slovenská reč bola jeho extrémna podoba).

Pravidlá slovenského pravopisu: Rozdiel medzi revíziami