Willy Brandt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikaela Brandt Heinemann uam garoto muito divertida nasceu dia 08 de junho de 2004 mais conhecida como: Mimis
Kelovy (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
|Meno = Willy Brandt
|Portrét = Bundesarchiv_B_145_Bild-F057884-0009,_Willy_Brandt.jpg
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = Willy Brandt v roku [[1980]]
|Dátum narodenia = [[18. december]] [[1913]]
|Miesto narodenia = [[Lübeck]], [[Nemecké cisárstvo]]
|Dátum úmrtia = {{duv|1992|10|8|1913|12|18}}
|Miesto úmrtia = [[Unkel]], [[NSR]]
|Politická strana = [[SPD]]
| Poradie = 4.
| Úrad = [[Predseda vlády|kancelár]] [[NSR]]
| Začiatok obdobia = [[21. október]] [[1969]]
| Koniec obdobia = [[7. máj]] [[1974]]
| Prezident = [[Gustav Heinemann]]
| Predchodca = [[Kurt Georg Kiesinger]]
| Nástupca = [[Helmut Schmidt]]
| Poradie2 = 4.
| Úrad2 = [[minister]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky|zahraničných vecí NSR]]
| Začiatok obdobia2 = [[1. december]] [[1966]]
| Koniec obdobia2 = [[20. október]] [[1969]]
| Predchodca2 = [[Gerhard Schröder (CDU)|Gerhard Schröder]]
| Nástupca2 = [[Walter Scheel]]
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = [[starosta]] [[Západný Berlín|Západného Berlína]]
| Začiatok obdobia3 = [[3. október]] [[1957]]
| Koniec obdobia3 = [[1. december]] [[1966]]
| Predchodca3 = [[Franz Amrehn]]
| Nástupca3 = [[Heinrich Albertz]]
| Manželka = 1. Carlotta Thorkildsen <br /> 2. [[Rut Brandt|Rut Bergaust, rod. Hansen]] <small>(*[[1920]] – †[[2006]])</small><br />3. [[Brigitte Seebacher-Brandt|Brigitte Seebacher]] <small>(*[[1946]])</small>
| Deti = '''S 1. manželkou''':<br /> Ninja <small>(*[[1940]])</small><br /> '''S 2. manželkou:'''<br /> [[Peter Brandt|Peter]] <small>(*[[1948]])</small><br /> [[Lars Brandt|Lars]] <small>(*[[1951]])</small> <br /> [[Matthias Brandt|Matthias]] <small>(*[[1961]])</small>
}}
 
'''Willy Brandt''' pôvodným menom '''Herbert Ernst Karl Frahm''' (* [[18. december]] [[1913]], [[Lübeck]], [[Nemecké cisárstvo]] – † [[8. október]] [[1992]], [[Unkel]], [[NSR]]) bol nemecký ľavicový politik a kancelár [[NSR]] od roku [[1969]] do [[1974]]. Sociálny demokrat Willy Brandt ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[SPD]]) dostal Nobelovu cenu mieru v [[1971]] za prácu na zlepšení vzťahov s [[NDR]], [[Poľsko]]m a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. V Nemecku sa jeho osoba považuje za veľmi kontroverznú a musel odstúpiť po špionážnej afére.
Mikaela Brandt Heinemann uma menina cheia de estilo ama brincar com sua cachorra tem 09 anos gosta da cor Rossa sua matéria preferida é Ciências nome da sua mãe é Liliane Brandt e nome do seu pai Marcello Heinemann tem um Irmão por parte de pai chamado Caio estuda na escola Colégio Cenecista Nossa Senhora De Fatima-Sc gosta muito de todos...
 
== Mladosť (1913 – 1945) ==
Willy Brandt, pôvodne ''Herbert Ernst Karl Frahm'' sa narodil v meste [[Lübeck]] v [[Nemecko|Nemecku]] ako syn Marty Frahmovej, predavačky v obchode. Otec bol účtovník. Willy Brandt sa vyučil za pracovníka v lodnom priemysle. V apríli roku [[1929]] vstúpil do [[Socialistická mládež|Socialistickej mládeže]] ''(Sozialistische Arbeiter-Jugend, [[SAJ]])'' a v roku [[1930]] aj do [[SPD|Sociálnodemokratickej strany Nemecka]] ''(Sozialdemokratische Partei Deutschlands, [[SPD]])''. Neskôr opustil SPD a vstúpil do viac ľavicovej [[Socialistická strana pracujúcich|Socialistickej strany pracujúcich]] (''Sozialistische Arbeiterpartei, [[Socialistická strana pracujúcich|SAP]])'', ktorá mala príbuzné strany v [[Španielsko|Španielsku]] ([[POUM]]) a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] ([[ILP]]).
 
V roku [[1933]] využil svoje kontakty z učňovských čias v lodiarstve a utiekol na lodi do [[Nórsko|Nórska]], aby sa uchránil pred nacistickým prenasledovaním. V tomto čase prijal pseudonym Willy Brandt, aby unikol nacistickým agentom. V roku [[1934]] vstúpil do tzv. Medzinárodného výboru revolučných mládežníckych organizácii, kde bol vybraný do sekretariátu. [[Nemecko]] navštívil od septembra do decembra [[1936]] v prestrojení ako nórsky študent ''Gunnar Gaasland''. V roku [[1937]] pracoval ako novinár v Španielsku. V [[1938]] mu Nemecko zrušilo občianstvo takže požiadal o [[Nórsko|Nórske]]. Keďže Nórsko bolo v [[1940]] okupované, bol väznený. Neprišlo sa však na jeho pravú identitu, pretože mal na sebe nórsku uniformu. Po prepustení utiekol do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde mu bolo konečne priznané nórske občianstvo. Na nórskej ambasáde v [[Štokholm]]e dostal aj pas a tam žil až do konca vojny.
 
== Politický vzostup ==
[[Súbor:GerhardBold WillyBrandt.JPG|thumb|230px|Brandt s [[Gerhard Bolt|Gerhardom Boltom]] ([[1962]])]]
Koncom roku [[1946]] sa vrátil do [[Berlín]]a, kde pracoval pre Nórsku vládu. V [[1948]] vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Znovu sa stal nemeckým občanom a prijal svoj pseudonym Willy Brandt za svoje oficiálne meno. Vystupoval proti sovietskej politike vo vzťahu k [[Maďarské povstanie|Maďarskej revolúcii]] ([[1956]]), ako aj voči plánu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] urobiť z Berlína tzv. „slobodnú zónu“. Preto bol zaraďovaný vo svojej strane skôr k pravicovému krídlu. Toto zaradenie sa však skoro zmenilo. Willy Brandt bol silno podporovaný novinárom [[Axel Springer|Axelom Springerom]]. Od [[3. október|3. októbra]] [[1957]] do roku [[1966]] bol starostom [[Západný Berlín|Západného Berlína]]. Bol starostom práve v najťažších časoch stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].
 
V roku [[1964]] sa stal predsedom SPD a zotrval na tomto poste až do roku [[1987]]. V roku [[1961]] bol kandidátom SPD na post kancelára, ale prehral s konzervatívnym kandidátom [[CDU]] [[Konrad Adenauer|Konradom Adenauerom]]. V [[1965]] sa o to pokúšal opäť. Znovu však prehral s populárnym [[Ludwig Erhard|Ludwigom Erhardom]]. Koalícia Erharda však bola krátko trvajúca a bola vytvorená veľká koalícia CDU a SPD. Brandt sa stal ministrom zahraničia a vice-kancelárom. Po voľbách roku [[1969]], keď opäť stál na čele kandidátky SPD, sa mu konečne podarilo uspieť. Po troch týždňoch rokovaní s malou liberálnou [[FDP]] sa mu podarilo vytvoriť vládnu koalíciu.
 
Willy Brandt sa stal kancelárom. Mnohé z jeho domácich reforiem boli okresané koaličnými partnermi v [[Nemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]] (''Deutscher Bundestag'') alebo narazili na odpor regionálnych zastupiteľstiev (najmä z radov CDU/CSU). Ako kancelár mal viac možností zamerať sa na zahraničnú politiku – najmä na tzv. "východnú politiku" (''Ostpolitik''). Bol veľmi aktívny pri zbližovaní sa s [[NDR|Nemeckou Demokratickou republikou]], [[Poľsko]]m a Sovietskym zväzom. Takisto bol za zbližovanie s ostatnými krajinami východného bloku. Pamätným sa stal aj okamih v decembri [[1970]], keď položil k [[Pamätník hrdinov (Varšavské geto)|Pamätníku hrdinov]] [[Varšavského geta|Varšavské geto]] kvety a spontánne pred ním pokľakol. V očiach sa mu vtedy zjavili aj slzy. Bolo to prvé oficiálne ospravedlnenie sa Nemcov za nacistickú politiku. V roku 1970 sa stal osobnosťou roka magazínu [[Time (týždenník)|TIME]] a dostalo sa mu cti získať [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. Brandtova "východná politika" bola však kontroverzná a mnohí členovia jeho koalície boli odvolaní. V máji [[1972]] sa zdalo, že opozičná [[CDU]] má väčšinu v [[Nemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]] a požiadala o vyslovenie nedôvery kancelárovi a voľbu nového kancelára. Na prekvapenie všetkých sa voľba skončila veľmi vyrovnaným výsledkom. Oveľa neskôr sa zistilo, že dvaja členovia CDU boli podplatení ministrom národnej bezpečnosti ''([[Ministerium für Staatssicherheit]])'' z NDR, aby hlasovali za Willyho Brandta. Veľa Nemcov považovalo Willyho Brandtovu "východnú politiku" za nebezpečnú a zradcovskú. Jeho politika s komunistickými krajinami však pomohla prelomiť určitú uzavretosť východného bloku a uvedomenie si reálneho stavu socializmu. Takisto spolu s inými skutočnosťami pomohla k jeho pádu.
 
Aj keď bol v nemilosti mnohých nemeckých politikov, bol nesmierne populárny najmä medzi mladou generáciou. To mu pomohlo vôbec k najlepšiemu výsledku SPD v spolkovej histórii vo voľbách roku [[1972]]. Aby vyvrátil všetky podozrenia zo sympatií ku komunizmu, presadil tvrdú legislatívu, ktorou chcel odstrániť radikálov z verejného života. Napriek tomu, že tieto zákony boli teoreticky aplikovateľné na extrémnu ľavicu aj pravicu, boli vždy považované za výlučne proti extrémnej ľavici.
 
== Odstúpenie ==
[[Súbor:W.brandt.jpg|thumb|left|230px|Willy Brandt ([[1987]])]]
Okolo roku [[1973]] nemecké bezpečnostné orgány dostali informácie, že jeden z Brandtových osobných asistentov [[Günter Guillaume]] je špiónom tajnej služby NDR ([[Stasi]]). Brandt bol požiadaný, aby pracoval ako zvyčajne, a dokonca šiel na súkromnú dovolenku s Guillaumom. Guillaume bol zadržaný [[24. apríl]]a 1974. V rovnakom čase sa objavili správy z Brandtovho súkromného života o vzťahu s mladou ženou. Brandt vtedy uvažoval aj o samovražde, dokonca napísal aj poslednú vôľu. Napokon sa rozhodol prijať zodpovednosť za aféru a z postu kancelára [[7. máj]]a 1974 odstúpil. Guillaume bol ako špión Východného Nemecka vedený Markusom Wolfom ([[Stasi|Ministerstvo štátnej bezpečnosti NDR]]). Ten po zjednotení Nemecka vyhlásil, že odstúpenie Brandta si [[NDR]] nikdy neželala a táto aféra bola jednou z najväčších chýb tajnej služby Východného Nemecka. V kresle kancelára Brandta nahradil sociálny demokrat [[Helmut Schmidt]], ktorý na rozdiel od neho patril k pravicovejšiemu krídlu strany.
 
Po celý zvyšok života Willy Brandt podozrieval svojho dlhoročného spoločníka a súpera v strane [[Herbert Wehner|Herberta Wehnera]], že práve on intrigoval s cieľom dosiahnuť jeho pád, ale dôkazy k týmto tvrdeniam nemal. Celá aféra Brandta, Guillauma a špionáže sa dostala dokonca do divadelných hier. Známa je napríklad hra od [[Michael Frayn|Michaela Frayna]] ''Demokracia'' (''Democracy'').
 
== Zvyšok života ==
[[Súbor:Joint_statement_to_the_press_with_Chancellor_Willy_Brandt_of_West_Germany_-_NARA_-_194398.tif|thumb|right|230px|Willy Brandt a [[Richard Nixon]]]]
Na čele strany [[SPD]] zotrval Willy Brandt až do roku [[1987]] a udržiaval si tak miesto v [[Bundestag]]u. Bol na čele [[Socialistická Internacionála|Socialistickej Internacionály]] od roku [[1976]] po [[1992]].V [[1976]] bol vymenovaný za predsedu Nezávislej komisie pre medzinárodné otázky rozvoja, ktorá vydala v roku [[1980]] správu o nebezpečenstve vývoja vo svete. Táto správa vošla do histórie pod názvom „Brandtova správa“. V roku [[1983]] nastalo všeobecné znepokojenie, že Portugalsko by sa mohlo stať komunistickou krajinou. Brandt podporoval socialistov, vedených [[Mário Soares|Soaresom]] a aj týmto sa tam podarilo udržať demokraciu. Podporil takisto socialistov v Španielsku na čele s [[Felipe González|Gonzálezom]] po [[Franco]]vej smrti. Koncom roku [[1989]] bol jedným z prvých ľavičiarov v [[Západné Nemecko|Západnom Nemecku]], ktorý presadzoval zjednotenie formou určitej federácie dvoch štátov. Pamätné sú jeho slová: ''„Spájame spolu to, čo patrí spolu!“''. Brandt bol aj členom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] od roku [[1979]] do [[1983]] a čestným predsedom SPD od [[1987]] do smrti v roku [[1992]]. Keď SPD sťahovala svoje ústredie z [[Bonn]]u do [[Berlín]]a v polovici 90. rokov, nová centrála strany dostala meno „Dom Willyho Brandta“ (''Willy Brandt Haus'').
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Willy Brandt}}
 
{{Kancelári Nemeckej spolkovej republiky}}
{{Studená vojna}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier}}
 
{{DEFAULTSORT:Brandt, Willi}}
[[Kategória:Narodenia v 1913]]
[[Kategória:Úmrtia v 1992]]
[[Kategória:Nemeckí politici]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]
[[Kategória:Kancelári Nemecka]]
 
{{Link FA|bs}}
{{Link FA|sh}}
{{Link FA|sr}}
{{Link GA|de}}