Obdobie Azuči-Momojama: Rozdiel medzi revíziami

formulácia
(formulácia)
(formulácia)
 
==História==
Obdobie Azuči - Monojama je nazvané podľa opevnených miest - (hradov Azuči a Momojama), ktoré slúžili pre Nobunagu a Hidejošiho ako centrá vlastnej moci, predtým než dosiahli na najvyššie posty v krajine. Obdobie Azuči-Momojama začalo vojenskou výpravou vojenského veliteľa Odya Nobunagymiestneho dodaimjóa hlavnéhoOda mestaNobunagu krajinys Kjótacieľom spodmaniť úmyslomsi hlavné mesto krajiny Kjóto a stať sa tak novým vládcom opätovne zjednotenej krajiny.
Nobunaga Oda čoskoro na čele svojich armád čoskoro porazil vojská šogúna, ktoré sa mu postavili na odpor, taktiež sa mu podarilo šikovnou diplomatickou politikou umlčalumlčať cisárove námietky voči svojmu uchopeniuspôsobu uchopenia moci a postupne izoloval a podmanilvojensky si podmanil najdôležitejšie nepriateľské kniežatá,. okremV tohozáujme posilnenia moci na dobytých územiach skonfiškoval zbrane všetkému obyvateľstvu a obnovil všeobecnú disciplínu a úctu k autoritám, dalnariadil aj vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci pre Nobunagu predstavovalo presídlenie vzpurnýchnedôveryhodných a potencionálne nebezpečenstvo predstavujúcich kniežat, ktoré sa mohli v budúcnosti postaviť na odpor, do ďalekých severných provincií krajiny.
 
Nobunaga nemal rád budhistické kňažstvo a s podozrením sa pozeral na veľkú moc a politický vplyv budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili kláštory vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov v období Sengoku výrazne angažovali vo vojnách na strane Nobunagových protivníkov, čo čiastočne vysvetľuje jeho mimoriadne kladný vzťah ku kresťanským misionárom, ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, čo portugalskí obchodníci roku 1543 pristáli pri Japonských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši.
 
 
Jeho nástupca, Tojotomi Hidejoši, pokračoval v zjednotení krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vládnemu vplyvu odolávajúce západné provincie. Hidejoši po získaní rozhodujúcej moci odmietol prijať v očiach obyvateľstva všeobecne zdiskreditovaný titul šogúna a namiesto neho vládol ako titulárny cisársky regent Kampaku. Roku 1587 vydal edikt, ktorým sa zakazovalo na území Japonska vyznávať kresťanstvo a kresťanským misionárom bolo nariadené, aby do dvadsiatich dní opustili krajinu. Toto nariadenie, ale nebolo nijako prísne presadzované, zrejme z obavy, aby nebol ohrozený výhodný zahraničný obchod s Portugalcami.
 
V roku 1591 Hidejoši zlikvidoval posledné centrum odporu na severe ostrova Honšú, čím dokončil zjednotenie krajiny do jedného štátneho celku, zároveň s tým obnovil pevný vládny režim, založený na prísnej feudálnej disciplíne a vzťahu podriadenosti a nadradenosti medzi členmi spoločnosti. Nechal vykonať všeobecný súpis pôdy, ktorého zmyslom bolo, aby sa aj obyčajný roľník stal súkromným vlastníkom vlastného kúska pozemku a bol tak zodpovedný za platenie dávok z jej výnosu, čím mali narásť daňové príjmy štátu a oslabiť hospodárska moc miestnych zemepánov.