Václav I. (Čechy, kráľ): Rozdiel medzi revíziami

gramatika
d (wikilinky fix)
(gramatika)
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice [[14. storočia]] Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o Pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr [[Staré mesto Pražské]]) obdržalo po roku [[1230]] mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.
Mimoriadneho významu dosiahla, vďaka vtedy výdatným strieborným dolombaniam, [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril [[Zvíkov]]. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu. A navyše práve na Zvíkove, do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty.
Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojne [[mongolská ríška|tatárske kmene]]. Keď vyplienili [[Rusko]], dali sa ďalej na západ. A keď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi [[Henrich II. (Sliezsko)|Henrichovi II. Pobožnému]], ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej hory zaskočený v bitke pri [[Legnica|Legnici]], jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.