Betón: Rozdiel medzi revíziami

Angličan J. B. White síce už v roku [[1837]] postavil dom z betónu a francúzsky podnikateľ [[Francois Coignet]] si dal v roku [[1856]] patentovať vkladanie [[železo|železných]] predpätých tyčí do [[cementCement (stavebníctvo)|cementovej]]ovej hmoty, napriek tomu úspešná história železobetónu bola zahájená až objavom parížskeho záhradníka [[Joseph Monier|Josepha Moniera]]. Monier hľadal hmotu na vodovodné trubky, ktoré by odolávali mrazom a pritom objavil nové prednosti materiálu: Keď spojíme tekutý cementový kôš so železným [[drôt]]om, vzniká vnútorná väzba organického charakteru. Cement obklopuje železné tyče ako sval kostru. Význam správneho uloženia oceľového pletiva a tým rozdelenie tlakových a ťahových síl vo vnútri betónu si však Monier neuvedomoval. Napriek tomu sa jeho [[patent]] na betónové nádoby pre kvetiny z roku [[1867]] a neskoršie dodatočný patent z roku [[1878]], ktorý prihlásil v medzinárodnej rade, stal výnosným obchodom.

'''Betónové prímesi''' sú jednou zo zložiek betónu. Ide o jemné práškové látky, ktoré sa pridávajú do betónovej zmesi už počas miešania. Objem prímesí v čerstvej betónovej zmesi sa pohybuje v rozmedzí 10 – 40 % hmotnosti [[cementCement (stavebníctvo)|cementu]]u. Prímesi v betóne majú za úlohy zlepšenie technologických vlastností čerstvého betónu, ako aj mechanických vlastností zatvrdnutého betónu.