Obdobie Azuči-Momojama: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úpravy
→‎História: formulácia
Riadok 3:
 
==História==
Obdobie Azuči-Momojama je nazvané podľa opevnených miest (hradov [[Azuči]] a [[Momojama]]), ktoré slúžili pre [[Odo Nobunaga|Nobunagu]] a [[|Tojotomi Hidejoši|HidejošiHidejošiho]]ho ako centrá vlastnej moci, predtým než dosiahli najvyššie posty v krajine. Obdobie Azuči-Momojama začalo vojenskou výpravou veliteľa a miestneho [[daimjó]]a Oda Nobunagu s cieľom podmaniť si hlavné mesto krajiny [[Kjóto]] a stať sa tak novým vládcom opätovne zjednotenej krajiny.
 
Nobunaga čoskoro na čele svojich armád porazil vojská šóguna, ktoré sa mu postavili na odpor, taktiež sa mu podarilo šikovnou diplomatickou politikou umlčať cisárove námietky voči svojmu spôsobu uchopenia moci a postupne izoloval a vojensky si podmanil najdôležitejšie nepriateľské kniežatá. V záujme posilnenia moci na dobytých územiach skonfiškoval zbrane všetkému obyvateľstvu a obnovil všeobecnú disciplínu a úctu k autoritám. Nariadil vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci predstavovalo presídlenie nedôveryhodných a potencionálne nebezpečenstvo predstavujúcich kniežat, ktoré sa mohli v budúcnosti postaviť na odpor, do ďalekých severných provincií krajiny.
 
Nobunaga nemal rád [[budhizmus|budhistické kňažstvo]] a s podozrením sa pozeral na veľkú moc a politický vplyv budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili kláštory vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov v období Sengoku výrazne angažovali vo vojnách na strane Nobunagových protivníkov. STátoTáto skutočnosť naopak vysvetľuje jeho mimoriadne kladný vzťah ku [[kresťanstvo|kresťanským misionárom]], ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, čo [[Portugalsko|portugalskí]] obchodníci roku 1543 pristáli pri japonských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši.
 
Jeho nástupca, Tojotomi Hidejoši, pokračoval v zjednotení krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vládnemu vplyvu odolávajúce západné provincie. Hidejoši po získaní rozhodujúcej moci odmietol prijať v očiach obyvateľstva všeobecne zdiskreditovaný titul šóguna a namiesto neho vládol ako titulárny cisársky regent [[Kampaku]]. Roku 1587 vydal [[edikt]], ktorým sa zakazovalo na území Japonska vyznávať kresťanstvo a kresťanským misionárom bolo nariadené, aby do dvadsiatich dní opustili krajinu. Toto nariadenie ale nebolo nijako prísne presadzované, zrejme z obavy, aby nebol ohrozený výhodný zahraničný obchod s Portugalcami.