Radová loď: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Juloml (diskusia | príspevky)
Juloml (diskusia | príspevky)
→‎Vznik a vývoj: pokracovanie
Riadok 10:
 
Zmenu v taktike boja predznamenali Angličania, ktorí zaviedli súboje na väčsiu vzdialenosť bez abordáže, tzv. „stand of Tactics“- Ukázala sa úspešou už pri prvom použití – v súboji anglického loďstva so [[Španielsko|španielskou]] „nepremožiteľnou armádou“, ktorá mala za úlohu zabezpečiť inváziu do Anglicka. [[Obrázok:Routes of the Spanish Armada.gif|thumb|250px|left|Trasa Španielskej neporaziteľnej armády, 1588]] Španielska flotila mala 64 veľkých galeón, 4 [[galeasa|galeasy]] a 4 [[galéra|galéry]], ku ktorým sa pripojili ďalšie menšie vojenské a zásobovacie plavidlá. Flotila s 10 000 námorníkmi a 19 000 vojakmi na palube vyplávala z [[Cádiz]]u [[14. máj]]a [[1588]] pod velením vojvodu Medina Sidonia a admirála Diega Flores de Valdes. Výprava mala v pláne pribrať v [[Nizozemsko|Španielskom Nizozemsku]] do zostavy invázne lode s 30 000 vojakmi na palube. Angličania sa na inváziu pripravovali, mali k dispozícii 34 nových galeón, ku ktorým sa pripojili lode [[korzár]]ov (''privateers'', anglickou kráľovnou legalizovaných pirátov) a vyzbrojené obchodné lode. Angličania tak mali k dispozícii proti 127 španielskym plavidlám 140 lodí, celkovo však menších ako Španieli. V čele eskadier sa pod velením admirála Charlesa Howarda ocitli pirátski kapitáni [[Francis Drake]], John Howkins a ďalší. Aj keď španielske loďstvo prekvapilo Angličanov rýchlym presunom do [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]]. Následné tri dni trvajúce boje však vyzneli v prospech Angličanov. Anglické menšie a obratnejšie galeóny so silnou delostreleckou výzbrojou z diaľky pálili po španielskych lodiach. Španielske lode sa neúspešne pokúšali o priblíženie a abordáž, čo by im pre väčší počet vojska na palube poskytlo výhodu. Po troch dňoch sa Španieli stiahli a zakotvili medzi [[Calais]] a [[Grevelingen]]. Napriek istým stratám bola sila španielskej flotily zachovaná. Vážne straty však utrpela v noci 29. júla pri útoku 8 anglických branderov (zapálených lodí naplnených výbušninami) na španielske lode kotviace v prístave. V následnom zmätku sa mnohé plavidlá zrazili a niektoré nabehli na plytčinu. Ďalšie útoky Anglických lodí, ktoré sa ocitli v početnej prevahe, sa po opätovných neúspešných pokusoch španielskych lodí o abordáž skončili rozhodnutím o prerušení boja a ústupe. Medina Sidonia, ktorý sa chcel vyhnúť ďalšej bitke s Angličanmi, si pre ústup vybral severnú trasu okolo britských ostrovov. Španielska neporaziteľná armáda však stratila v silných búrkach veľké množstvo lodí. Do španielskych prístavov ich doplávala menej ako polovica z počiatočného počtu, Armáda stratila 64 plavidiel a takmer 15 000 mužov.
 
Ďalšou zmenou ktorá sa udiala v 16. storočí bol prechod od žoldnierskych k stálym armádam. Pdobne začali v 17. storočí vznikať aj stále vojenské loďstvá, riadené postupne vznikajúcimi ministerstvami. V tom čase sa začalo používať triedenie lodí podľa použitia v boji namiesto rozdelenia podľa konštrukcie. Termín ''radová loď'' sa začal používať v prvej polovici 17 storočia. Rozdelenie slúžilo pre lepšie taktické použitie a tak sa v tom čase stávalo, že jedna loď bola súčasne označovaná ako galeóna aj ako radová loď. Podľa anglických námorných historikov bola prvou skutočnou radovou loďou ''Prince Royal'', ktorá bola spustená na vodu v roku 1610. Loď mal a dĺžku 33,5 m a delá boli rozmiestnené na troch palubách.
 
==Úpadok==