Kórejský polostrov: Rozdiel medzi revíziami

 

 

== Pohoria ==

Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.

 

 

Pohoria K’mgangsan a Soraksan sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.

 

== Rieky ==

Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje 400 km vo svojej dĺžke – Amnokkang (790 km), Tumangang (521 km), Hangang (514 km), K’mgang (401 km) a Naktonggang (525 km). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do Žltého a Východného (Japonského) mora. Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. Tajfúny zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.

 

Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako Soul, Pchongjang a Pujo sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).

 

== Moria ==

Na východe sa nachádza Východné more (v zemepisoch nesprávne uvádzané ako Japonské more). Na západe sa nachádza Žlté more, ktoré je plytšie ako Východné. Na juhu Kórejský prieliv (medzi ostrovmi Cušima, Goto, Kjúšu a juhozápadná časť ostrova Honšú) spája Kóreu s Japonskom.

 

== Pobrežie ==

Pri pobreží Kórey sa nachádza okolo 3000 ostrovov a ostrovčekov najmä v južnej a juhozápadnej časti polostrova. Východné pobrežie je skôr menej členité, na rozdiel od západného. V miestach, kde sa hory nachádzajú blízko mora, pobrežie je skalnaté a plné útesov. Na tejto strane polostrova sa nachádza množstvo pláží. Jediným významnejším ostrovom v Japonskom mori je Ullung. Najväčším ostrovom je Čedžu.

 

== Klíma ==

Klíma Kórey je mierna, rozdelená na 4 ročné obdobia. Letá sú krátke horúce a vlhké, a zimy dlhé a chladné. Možno hovoriť o monzúnovej klíme – letný monzún prináša v júni a júli obdobie dažďov. V tomto období spadne 60% ročných zrážok. V lete často prichádzajú zo strany Filipín tajfúny. Vystupujú hlavne na južnom pobreží a niekedy aj na severe. Väčšinou jeden až dva mierne a raz za dva, tri roky jeden silný.

 

 

Také rozdiely v klíme Kórey je príčinou rozdielnej dĺžky trvania ročných období v rôznych častiach polostrova. Tak napríklad na severe leto trvá iba 1 mesiac a 10 dní a zima 5 mesiacov. Na druhej strane na ostrove Čedžu leto trvá 3,5 mesiaca a zima 2 mesiace.

 

[[Kategória:Polostrovy]]

[[en:Korean Peninsula]]