Takáto prezentácia vo forme pyramídy bola publikovaná v deväťdesiatych rokoch minulého storočia USDA (US Department of Agriculture - Americkým úradom pre poľnohospodárstvo) a reprezentovala vtedajšie poznatky o výžive a potravinách. Odvtedy vzniklo viacero pohľadov na problematiku a viacero verzií pyramíd zohľadňujúce najnovšie poznatky, ako aj rôzne (niekedy až protichodné) názory na potrebu a vplyv jednotlivých potravinových zložiek na ľudský organizmus.
asdsaalvbuabdjhalahdbcjha
dadawdsad
Polemické názory na takto prezentovaný názor na výživu hovoria, že pyramída neodráža výsledky posledných výskumov náuky o diéte{{chýba citácia}}. Hlavný smer kritiky sú nedostatky pyramídy vo vnútri "proteínovej skupiny" (mäso, hydina, ryba, fazuľa, vajcia ...) a nejasnosti vzhľadom ku dnešnému kladeniu dôrazu na užívanie celozrnných potravín. Napr. pyramída odporúča 2 - 3 porcie z na proteín bohatej skupiny, čo sa mieni ako maximálna dávka, ale 2 - 4 porcie ovocnej skupiny čo sa predpokladá ako minimum. Pyramída nerozlišuje celé zrná a mleté zrná, a celé zrné a rafinované zrná (upravovaná - zbavená klíčkov a otrúb, silne rafinovaná - zbavená oleja a pod.). Viacero vegetariánskych diét je založených práve na používaní rafinovaných obilnín, čo skresľuje pohľad na pyramídu.
Alternatívou je napr. pyramída Harvardskej školy verejného zdravotníctva tzv. Zdravá výživová pyramída, zahŕňajúca vápnik a multivitamínove doplnky, ako aj mierne množstvo alkoholu a vegánska verzia výživovej potravinovej pyramídy.
Mnoho pozorovateľov verí, že Harvardská pyramída vernejšie vyjadruje výsledky štúdií o výžive publikované vo vedeckých časopisoch. Niektorí tvrdia, že USDA bol a je ovplyvňovaná politickým tlakom výrobcov potravín. Napr. odporúčaná spotreba ovocia a zeleniny je viac ako dvojnásobná oproti odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (400g denne).
