Charles de Foucauld: Rozdiel medzi revíziami

O rok nato sa po štúdiu [[arabčina|arabčiny]] a [[hebrejčina|hebrejčiny]] vydal preoblečený za [[Židjudaizmus (náboženstvo)|Žida]]a na vedeckú expedíciu do [[Maroko|Maroka]], v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil [[islam]] a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v ''„ustavičnej prítomnosti Boha“''. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele ''Reconnaissance au Maroc'', ktoré vyšlo v roku [[1888]]. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v [[celibát]]e.

Koncom roku [[1888]] sa vydal na štvormesačnú púť do [[Palestína (územie)|Palestíny]]. V januári [[1890]] vstúpil do [[trapisti|trapistického]] kláštora Panny Márie Snežnej v [[Ardèche (departement)|Ardèche]] a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do [[sýria|sýrskeho]] trapistického kláštora v [[Cheikhlé]], kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku [[1896]] odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku [[1897]] bol zbavený svojich rehoľných sľubov.