10 959
úprav
d (→Starovek) |
d (→Starovek) |
||
Náboženstvo starých Egypťanov obsahovalo koncept večnosti, ktorý sa mal zračiť aj v určitých aspektoch a prvkoch staroegyptskej spoločnosti. Predchodcami egyptológov a egyptológie boli sami Egypťania, ktorí začali pomáhať večnosti poriadku ''[[maat]]'', príp. zámerne cyklicky opakovať motívy a prvky dejín a náboženstva, ktoré staroegyptská predstava sveta z princípu predpokladala.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=55–56}}</ref>
Podľa súčasných poznatkov v období [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]] stúpla návštevnosť pamätných miest v krajine najmä zámožnými Egypťanmi, ktorí si chceli pripomenúť významné momenty histórie. Svedčia o tom nápisy návštevníkov na stavbách a priľahlých skalách. Z tohto obdobia sa zachoval aj príbeh kráľovského princa a budúceho faraóna [[Thutmose IV.|Thutmoseho IV.]], ktorý podľa ním umiestnenej stély inšpirovaný svojim snom nechal odstrániť z [[Veľká sfinga|Veľkej sfingy]] zo 4. dynastie nánosy piesok. Nápis podáva príbeh štýlom, v ktorom cítiť úctu k dávnym dejinám ríše.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=57}}</ref> O menej ako dve storočia princ [[Chamuaset]], štvrtý syn [[Ramesse II.|Ramesseho II.]], systematicky obnovoval vo svojom čase už historické stavby, hrobky a chrámy, vrátane [[egyptské pyramídy|pyramíd]].<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=220}}</ref><ref>{{harvbz|Reeder|}}</ref>
V priebehu [[27. dynastia Egypta|27. dynastie]], tj. počas perzskej okupácie, navštívil Egypt grécky historik [[Hérodotos|Herodotos z Halikarnasu]], ktorý je autorom najstaršieho zachovaného súborného diela o dejinách a reáliách Egypta, ktorá sa nazýva „Euterpe“ a je v poradí druhá v diele ''Dejiny, alebo deväť kníh zvaných Múzy''. Pri svojej ceste Egyptom sa pravdepodobne dostal až k prvému kataraktu a behom nej sústredil a neskôr zverejnil rôzne informácie, od presných faktov až po fabulácie, v závislosti od zdrojov, ktoré využíval.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=58}}</ref> Z dnešného pohľadu ešte významnejší je egyptský kňaz [[Manehto]] (Maneto) a jeho dielo ''[[Aigyptiaka]]'', ktoré je dnes stratené a známe sú len kompilácie a opisy. Pôvodná práca zo začiatku [[32. dynastia Egypta|32. dynastie]] pravdepodobne nemala podobu klasických dejín ale chronologického zápisu významných udalostí, popisu pamiatok a rozpravy o staroegyptskej tradícii, vyhotovenej najskôr na objednávku novej panovníckej dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]].<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=59}}</ref>
== Vývoj odboru ==
|
úprav