Jan Werich: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Revízia 5600663 používateľa 88.103.117.36 (diskusia) bola vrátená
Riadok 15:
Werich vyštudoval [[gymnázium]] v [[Praha|Prahe]], kde sa zoznámil so svojím neskorším divadelným partnerom [[Jiří Voskovec|J. Voskovcom]]. Po maturite študoval právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]].
 
V roku [[1926]] vytvorili s Voskovcom dvojicu, najprv spolupracovali v redakcii [[časopis]]u ''Přerod'' a onedlho začala ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], ktorá vyústila do hry: ''Vest pocket Revue'' - mysleli tým malú revue do vrecka vo veste. Werich bol na plagátoch uvedený ako ''J. W. Rich''. V rokoch [[1927]] - [[1938]] ich [[divadlo (umenie)|divadelná]] spolupráca pokračovala, do roku [[1935]] pôsobili v [[Osvobozené divadlo|Osvobozeném divadle]], v rokoch [[1935]] - [[1937]] pôsobili pod hlavičkou takzvaného [[Spoutané divadlo|Spoutaného divadla]], kde uviedli svoju najodvážnejšiu hru ''Balada z hadrů''. V roku [[1937]] sa vrátili k [[Osvobozené divadlo|Osvobozenému divadlu]], ktoré bolo o rok neskôr ([[1938]]) zatvorené a Werich s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] a s ich dlhoročným hudobným autorom [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslavom Ježkom]] boli nútení opustiť [[Česko-Slovensko]].
 
[[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] strávil Werich v [[Spojené štáty|USA]], kde pracoval ako [[herec]]. V roku [[1945]] spolu s [[Jiří Voskovec|Voskovcom]] obnovili [[Osvobozené divadlo]], ale vzhľadom na politickú situáciu už nebolo možné robiť politickú satiru. Po roku [[1948]] Werich pôsobil v mnohých [[Praha|pražských]] [[divadlo (umenie)|divadlách]]. V rokoch [[1956]] - [[1961]] bol riaditeľom [[Divadlo ABC|Divadla ABC]]. Werich založil [[Divadlo Voskovce a Wericha]], kde sa jeho novým partnerom stal [[Miroslav Horníček]]. Z ich spoločnej divadelnej tvorby tých čias sa stali najznámejšie takzvané ''Forbíny'' tj. predscény. Jeho povojnová činnosť je spojená s vtedajším režimom, kritici mu vyčítajú, že aj keď bol veľmi populárny, nezastal sa svojich prenasledovaných a väznených kolegov a priateľov.