|
== História ==
=== [[Pravek]] ===
Vygoogli si to !!!!!!!!
Vynález luku a šípu spadá podľa vedeckých odhadov do staršej kamennej doby, takže vek luku a šípu je asi 50 000 rokov.
Podľa knihy ''[[Prvý Američan]]'', ktorá sa zaoberá vývojom [[ľudstvo|ľudstva]] na americkom [[kontinent]]e, ktorého počiatok sa datuje asi 15 tisíc rokov pred naším letopočtom, došlo v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] došlo k objavu luku a šípu až v 1. tisícročí pred našim letopočtom. Je teda zaujímavé, že prví „Američania“, ktorí prišli cez „suchú“ [[Beringova úžina|Beringovu úžinu]] z [[Ázia|Ázie]], si so sebou spolu s inými zbraňami nepriniesli aj luk a šíp, ktoré na „starom kontinente“ uz existovali 35 tisíc rokov pred ich migráciou. Názory na to, kedy bol luk objavený sa rôznia a to v rádoch desiatok tisíc rokov (50{{--}}10 tísíc rokov). Existujú tiež vedecké úvahy, že prechod cez Beringovu úžinu bol možný či najľahší už 40{{--}}20 tis. rokov pred Kr.
Isté ale je, že luk a šíp sprevádzajú ľudstvo na celej jeho doterajšej púti. Vo význame pre zachovanie a vývoj ľudského rodu je objav luku a šípu zaradený na tretie miesto za objav reči a ohňa. Človek objavil luk pravdepodobne tak, že si všimol silu ohnutého a náhle narovnaného stromčeka. Usúdil, že spojenie dvoch koncov dreva napnutím spájajúcimi vláknami, na ktoré vhodne priloží malý oštep, mu dovolí vymrštiť ho väčšou rýchlosťou a presnosťou po zveri a tak mu zaistí prevahu nad ostatnými [[živočíchy|živočíchmi]]. (Toto je iba úvaha, je tiež možné, že najskôr bola pomôcka na zapálenie ohňa trením v tvare luku z ktorej bolo náhodne vymrštené drievko. Luku tiež mohol predchádzať rybársky prút, keď došlo k náhodnému alebo myslenému zakliesnieniu háčika o dolný koniec prútu a tým k vytvoreniu typického tvaru luku. Tiež je otázkou, či bol skôr vynájdený luk alebo primitívny sláčik. Tiež môžeme usúdiť, že prvý výstrel z luku bol pravdepodobne náhodný. Bolo by zaujímavé zistiť ako vtedajší ľudia naozaj luk vynašli, to sa ale nikdy nedozvieme. Bolo to pravdepodobne v dvoch etapách, v prvej bol z nejakých dôvodov vyrobený luk a potom bolo (možno) náhodne zistené, že sa s ním dá niečo vymrštiť - vystreliť). Hlavný význam luku pre prehistorických aj neskorších lovcov bol v možnosti prekonať únikovú vzdialenosť plachých zvierat a tie nebezpečné účinne napadať z určitého odstupu. Šíp nemusel zviera usmrtiť, stačilo aby bolo možné ranenú korisť dostihnúť a ubiť.
Širšie použitie a zdokonalenie luku prišlo o 10 tisíc rokov neskôr ľudmi, ktorí prišli pravdepodobne z Ázie. V tejto dobe sa medzi inými zbraňami objavujú aj [[pazúrik]]ové hroty šípov. Vynález týchto hrotov asi už nebol vynálezom v pravom slova zmysle, ale iba zmenšením hrotov na oštepy, ktorých výroba bola zvládnutá skôr.
Pravekí umelci, ktorých maľby sú dodnes uchované v rôznych jaskyniach v [[Škandinávia|Škandinávii]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]], potvrdzujú skutočnosť, že to tak bolo. Hlinková maľba v jaskyni [[Cueva de los Caballos]] pri [[Albocarer]] v Španielsku, nazvaná „Lov jeleňov“, veľmi dobre znázorňuje spôsob lovu zveri a vyspelosť streľby z luku v tej dobe. Luky dosahovali dĺžky okolo dvoch metrov a časom dosiahla ich výroba vzhľadom na miestne podmienky určitú dokonalosť. Šípy boli dlhé asi 1 meter a špička bola iba zrezaná. V staršej kamennej dobe už človek bežne vybavoval šípy kamennými hrotmi.
Pretože šípy vyrobené iba zrezaním hrotu neboli nikdy nájdené, čo je spôsobené obmedzenou trvanlivosťou [[drevo|dreva]], a teda zachovali sa iba hroty šípov, je nutné považovať túto úvahu za špekuláciu. Pravdepodobne je pravdou, že dĺžka šípov bola veľká, pretože prvé luky boli skôr vrhačmi oštepov ako ďalekonosnou zbraňou. To bolo predmetom ďalšieho vývoja. Vtedajší lovci nepotrebovali nijak veľký dostrel a mimoriadnu presnosť zásahu tiež nie. Svoju korisť vo väčšom počte obstúpili, kým nebola zahnaná do nejakej prírodnej pasce a potom ju zasypali kameňmi, oštepmi alebo šípmi. Je ale paradoxom, že čím boli zbrane dokonalejšie, tým viac zvierat prežilo, pretože jednou z najúčinnejších metód lovu bolo zahnanie celého stáda, niekedy aj pomocou ohňa, na okraj skalného útesu, pod ktorým všetky zvieratá našli smrť, či zahynuli na následky zranení. Ako [[potrava]] pre lovcov bola využitá iba malá časť takto ulovených zvierat. Tento spôsob lovu mohol podľa vedcov viesť až k vyhubeniu niektorých druhov zvierat.
=== [[Starovek]] ===
|
