Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Šablóna - Citácia knihy
===Mladosť===
Narodil sa v Hroznatíne, okres Velké Meziříčí, na Českomoravskej vysočine v starej sedliackej rodine. Otec Jan Svoboda zomrel, keď mu bol jeden rok. Matka sa po druhýkrát vydala za Františka Nejedlého. Vyrastal so starším bratom a sestrou z prvého manželstva a troma súrodencami z druhého manželstva matky. Po absolvovaní meštianskej školy navštevoval Zemskú poľnohospodársku školu vo Veľkom Meziříčí, kde získal agronomické vzdelanie, ktoré si doplnil praxou vo vinárstve v Rakúsku. V roku 1914 mu zomrel aj otčim. V roku 1915 boli obaja bratia Josef aj Ludvík odvedení do rakúsko-uhorskej armády. Ludvík ako domobranec k pešiemu pluku
č. 81. Staršia sestra Mária bola už vydatá. Matka s tromi mladšími súrodencami zostala na statku hospodáriť sama.<ref name="LScest1">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Svoboda
| jménomeno = Ludvík
| titul = Cestami života I
| vydavatelvydavateľ = Orego
| místomiesto = Praha
| rok = 1996
| počet stranstrán = 401
| isbn = 80-902107-5-9
| kapitola = Vzpomínka na první válku, Vzpomínky na mládí
| strany = 113-122,209-216
| poznámka = [dále jen (Svoboda, 1996)]}}</ref>
<ref name="Klu">{{Citácia knihy
}}</ref>
| priezvisko = Klusáková-Svobodová
<ref name="Klu">{{Citace monografie | příjmení = Klusáková-Svobodová | jméno = Zoe | odkaz na autora = Zoe Svobodová-Klusáková | titul = Ludvík Svoboda – Životopis | url = http://www.ludviksvoboda.cz/cz/zivotopis-podrobneji | vydavatel = Kroměříž | místo = Kroměříž | rok = 2005a | počet stran = 47 | isbn = 80-239-4706-0 | kapitola = Mládí | strany = 4 | poznámka = [dále jen Klusáková-Svobodová 2005a]}}</ref>
| meno = Zoe
| titul = Ludvík Svoboda – Životopis
| url = http://www.ludviksvoboda.cz/cz/zivotopis-podrobneji
| vydavateľ = Kroměříž
| miesto = Kroměříž
| rok = 2005a
| počet strán = 47
| isbn = 80-85431239-574706-20
| kapitola = Mládí
| strany = 4
| poznámka = [dále jen (Svoboda,Klusáková-Svobodová 1992)2005a]}}</ref>
 
===Prvá svetová vojna===
od 1. 5. 1919. Kurz poddôstojníckej školy ukončil 26. 12. 1917. Kurz dôstojníckej školy absolvoval na jar 1919. Do vlasti sa vrátil s jedným
z posledných lodných transportov cez Japonsko, Tichý oceán, Panamský prieplav a USA. V septembri 1920 sa v hodnosti kapitána vrátil s 3. plukom
Jána Žižku z Trocnova do jeho posádky v Kroměříži.<ref>(Svoboda, 1996, str.113-122, 357-372)</ref><ref name=">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Svoboda
| jménomeno = Ludvík
| odkaz na autora =
| titul = Cestami života II
| vydavatelvydavateľ = Prospektrum
| místo = Praha
| rokmiesto = 1992Praha
| počet stran| rok = 3391992
| počet strán = 339
| isbn = 80-85431-57-2
| stranyisbn = 13380-142, 24785431-57-2622
| strany = 133-142, 247-262
| poznámka = [dále jen (Svoboda, 1992)]
| poznámka = [dále jen (Svoboda, 1992)]}}</ref><ref>Služební výkaz z 6. září 1920, Vojenský historický archiv.</ref>
 
===Medzivojnové obdobie===
Po návrate z vojny okamžite demobilizoval a ujal sa rodného hospodárstva, pretože starší brat Jozef, hospodár, bol v rakúskej armáde odsúdený za neposlušnosť na trest „ Spangle“ (krutý trest, ktorý v rakúskej armáde prežíval z feudálnych čias. Zavesili ho na pálčivom slnku na niekoľko hodín za ruky spútané za chrbtom.) Brat to utrpenie nevydržal. Na následky prekrvenia mozgu a na úpal zomrel <ref>(Svoboda, 1996, str.117)</ref>). Bol pochovaný u srbského mesta Čačak v bratskej mohyle. V súvislosti s pokusom ex cisára Karla zmocniť sa v Maďarsku trónu bol znovu, ako mnohí legionári, mobilizovaný. Vtedy bol získaný, aby zostal slúžiť v novo sa zakladajúcej armáde. Hospodárstvo odovzdal mladšiemu bratovi Františkovi Nejedlému a nastúpil u svojho materského 3. pluku Jána Žižku z Trocnova v Kroměříži. Tu sa tiež v roku 1923 oženil s Irenou Stratilovou z mlynárskej rodiny z neďalekých Cvrčovíc.<ref>(Svoboda, 1996)</ref><ref name="Kosatik">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Kosatík
| jménomeno = Pavel
| odkaz na autora = Pavel Kosatík
| titul = Devět žen z hradu
| vydavatelvydavateľ = Mladá Fronta
| místomiesto = Praha
| rok = 1999
| počet stran = 413
=== Druhá svetová vojna ===
Po rozbití Československa nacistickým Nemeckom a okupácii Čiech
a Moravy sa zapojil do organizovania vojenskej odbojovej organizácie Obrana národa na Kroměřížsku. Začiatkom júna 1939 prešiel ilegálne do Poľska. Dôstojníkov jeho veku a hodnosti, ktorí by zanechali doma rodinu v neistote a nebezpečenstvu, nebolo veľa. V Poľsku, ako najstarší a najvyšší dôstojník, velil vojenskej skupine vo vojenskom tábore v Krakowe - Malých Bronowiciach. Cez tento tábor prechádzali stovky emigrujúcich mladších dôstojníkov. Počas troch mesiacov bolo vypravených do Francúzska 1200 letcov. Tí vojaci, ktorí v Poľsku zostali, mali vytvoriť čs. vojenskú jednotku na území Poľska.<ref name="Emmert">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Emmert
| jménomeno = František
| odkaz na autora = František Emmert
| titul = Československý zahraniční odboj za 2.světové války
| vydavatelvydavateľ = Computer Media
| místomiesto = Praha
| rok = 2012
| počet stran = 112
Poľský prezident povolil čs. vojenskú jednotku pod názvom "Legion český
a slovenský" až tretí deň (3.9.1939) po napadnutí Poľska Nemeckom. Ten mohol len málo zasiahnuť do bojov. Po porážke Poľska v septembri 1939 previedol Ludvík Svoboda skupinu viac ako 700 dôstojníkov a vojakov do azylu do ZSSR. Únik skupiny do Rumunska bol vylúčený, hrozilo, že by ju Rumuni odovzdali Nemcom. V ZSSR sa skupina ihneď premenovala na "Východnú skupinu čs. armády". Skupina prešla bez zbraní a v civilu ako vojenský útvar
so súhlasom čs. vyslanca v Poľsku Juraja Slávika a po dohode so sovietskymi diplomatickými orgánmi na území Poľska. Aby sa ako civilní emigranti nerozptýlili po Sovietskom zväze, ktorý mal v tom čase s Nemeckom dohodu, boli vojaci od verejnosti izolovaní v internačných táboroch, v ktorých viedli život podľa predpisov čs. armády. Tieto internačné tábory neboli ani zajatecké, ani pracovné a ani gulagy. <ref name="Emmert" /><ref name="LS2008">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Svoboda
| jménomeno = Ludvík
| titul = Deník z doby válečné
| vydavatelvydavateľ = Mladá Fronta
| místomiesto = Praha
| rok = 2008
| počet stran = 301
Mesiac po napadnutí ZSSR Nemeckom bola našimi politickými predstaviteľmi 18. júla 1941 podpísaná dohoda so Sovietskym zväzom o obnove diplomatických stykov a vzájomnej spolupráci vo vojne proti Nemecku. Dohoda umožňovala organizovať v Sovietskom zväze samostatnú československú vojenskú jednotku. Pplk. Ludvík Svoboda sa významne podieľal na príprave tejto vojenskej dohody a tiež na vyjednaní podmienok pre spoluprácu sovietskych a československých spravodajských služieb (plk. Heliodor Píka). Kvôli tomu niekoľkokrát opustil ZSSR a odišiel do Istanbulu.<ref>(Svoboda, 1992)</ref> V Moskve bola už na jar 1941 ustanovená tajná čs. vojenská misia, ktorej veliteľom bol plk. Heliodor Píka a jeho zástupcom pplk. Ludvík Svoboda.
Na prelome mája a júna 1941 Ludvík Svoboda spolu so spravodajským dôstojníkom Hieke-Stojom kontaktovali L. Krna, zástupca vyslanca Slovenského štátu v Moskve. Hieke-Stoj prehovoril diplomata k spolupráci.
V súvislosti s týmto podujatím bol Svoboda zadržaný sovietskou kontrarozviedkou a obvinený zo spolčenia s nepriateľom Sovietskeho zväzu a zo špionáže. Nedorozumenie sa vysvetlilo a Svoboda bol obvinenia zbavený.<ref>(Svoboda, 1992, str.158)</ref> Podľa špekulatívnych úvah niektorých historikov sa vtedy L. Svoboda zaviazal k spolupráci so sovietskou tajnou službou, v ktorej potom zotrval až do konca svojho života. Pre toto tvrdenie však nenašli dôkazy.<ref>{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Pernes
| jménomeno = Jiří
| odkaz na autora = Jiří Pernes
| titul = Takoví nám vládli, Komunističtí prezidenti Československa a doba, v níž žili
| vydavatelvydavateľ = Brána
| místomiesto = Praha
| rok = 2003
| počet stranstrán = 328
| strany = 88-89
}}</ref><ref>KAPLAN, Karel, v pořadu ''Se Svobodou za svobodu.'' Připravili: J. GOLD, V. PREČAN, B. MUSIL. 51 minut, ČT, 1993. 12:00-12:30.</ref> V Svobodovom denníku sa k tejto záležitosti vzťahuje zápis, ktorý objasňuje dôvod jeho zadržania a obvinenia zo špionáže. Vedúci misie plk. Píka pozabudol oznámiť kontakty jeho a ďalších členov misie s diplomatom
s organizáciou čs. vojska v ZSSR. Pplk. Svoboda spolu so skupinou
93 dôstojníkov a poddôstojníkov, ktoré počas internácie pripravoval (Oranská skupina), zorganizoval z dobrovoľníkov - československých občanov, ktorí
sa prihlásili zo všetkých koncov ZSSR, samostatný poľný prápor, ktorý však organizačne mohol byť zaradený do štruktúry sovietskeho vojska. Do jednotky vstúpili Česi, Slováci aj Rusíni z Podkarpatskej Rusi, Židia, krajania žijúci na území ZSSR, ale aj nemeckí a maďarskí antifašisti - čs. občania.<ref name="Broz2006">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Brož
| jménomeno = Miroslav
| titul = Hrdinové od Sokolova
| vydání = 2
| vydavatelvydavateľ = AVIS
| místomiesto = Praha
| rok = 2006
| počet stranstrán = 529
| isbn = 80-7278-365-3
| poznámka = [dále jen (Brož, 2006)]
}}</ref> Ludvík Svoboda prijal do armády ženy, aj keď to bolo proti poriadku čs. armády.<ref>www.zeny-bojujici.cz</ref><ref name="Broz2005">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Brož
| jménomeno = Miroslav
| titul = Válečné dokumenty vypovídají
| vydání = 2
| vydavatelvydavateľ = AVIS
| místomiesto = Praha
| rok = 2005
| počet stranstrán = 319
| isbn = 978-80-7278-419-6
}}</ref>
Jan Kratochvíl. Pod jeho velením bol zbor nasadený v karpatsko-duklianskej operácii. Dňa 10.9.1944 velenie nad 1.čs. armádnym zborom prevzal
od brigádneho generála Jana Kratochvíla brigádny generál Ludvík Svoboda
(na základe rozkazu veliteľa 1.ukrajinskeho frontu maršala Koneva). Zmena veliteľa súvisela s neúspešným začatím operácií dňa 9.10.1944.<ref name="Bys2011">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Bystrický
| jménomeno = Josef a kol
| titul = Od Priesmyku predeal po kurovské sedlo
| vydavatelvydavateľ = VHU BratislavaVoj. historický ústav
| místomiesto = Bratislava
| rok = 2011
| počet stran = 389
| jazyk = slovensky, polsky
| poznámka = [dále jen (Bystrický, 2011)]
}}</ref> J. Bílek hodnotí odvolanie Kratochvíla ako "neoprávnené" <ref name="Láník2005">{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Bílek
| jménomeno = Jiří
| rok = 2005
| titul = IN: LÁNÍK Jaroslav: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945
| vydavatelvydavateľ = Ministerstvo obrany ČR-AVIS
| místomiesto = Praha
| strany = 150
| isbn = 80-7278-233-9
 
Zbor bol organizovaný na základe príchodu ďalších dobrovoľníkov, najmä Volyňských Čechov. Zbor sa vyznamenal v karpatsko-duklianskej operácii - najväčšej horskej operácii 2. svetovej vojny. Bola to aj najväčšia operácia
čs. armády v jej histórii. Delostrelci armádneho zboru sa zúčastnili mohutnej delostreleckej prípravy v jaslianskej operácii, smerujúcej k oslobodeniu Krakowa a východného Poľska.<ref>{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Ressel
| jménomeno = Alfréd
| titul = Šestnástimi krajinami za slobodou
| vydavatelvydavateľ = Pravda
| místomiesto = Bratislava
| rok = 1978
| strany = 215-229
V januári 1945 po vstupe zboru na slovenské územie na priamu žiadosť
gen. L.Z. Mechlisa, člena vojenskej rady 4. ukrajinského frontu, ktorý koordinoval činnosť spravodajskej služby frontu, L. Svoboda zriadil
pri armádnom zbore vojenské obranné spravodajstvo (OBZ). Generál Svoboda chcel pôvodne vedením OBZ poveriť mjr. Františka Sedláčka. Gen. Mechlis však presadil npor. B. Reicina.<ref>{{CitaceCitácia monografieknihy
| příjmenípriezvisko = Hanzlík
| jménomeno = František
| titul = Bez milosti a slitování
| vydavatelvydavateľ = Ostrov
| místomiesto = Praha
| rok = 2011
| strany = 89-90
Anonymný používateľ