Rozhlas po drôte: Rozdiel medzi revíziami

| vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska

| miesto = Bratislava

}}</ref>

 

| vydavateľ = [[TASR]]

| miesto = Bratislava

}}</ref>

* celoplošné pokrytie územia Slovenska rozhlasovým vysielaním (vďaka komplikovanému terénu bola kvalita klasického rozhlasového vysielania v mnohých regiónoch nízka a závislá od aktuálnych atmosférických podmienok);<ref name="akodalej"/>

| vydavateľ = Pravda

| miesto = Bratislava

}}</ref> Prijímače rozhlasu po drôte boli v Československu bežne umiestňované v bytoch, kanceláriách, úradoch, školách, predškolských zariadeniach či hotelových izbách. Pre nízke zriaďovacie a prevádzkové náklady a ľahkú kontrolu počúvaného obsahu bol od svojho počiatku rozhlas po drôte socialistickou vládou maximálne podporovaný, vďaka kvalitnému a bezporuchovému príjmu, ako aj vďaka nižšej cene prijímača bol obľúbený aj medzi poslucháčmi (v roku [[1968]] mal okolo 650 000 účastníckych staníc).<ref name="pravda"/>