Joachim Murat: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Armin (diskusia | príspevky)
doplnené formulácie z jeho biografie
Armin (diskusia | príspevky)
doplnené fakty z biografie
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Pizzo]]
|Manželka = [[Karolína Bonapartová]]
|Deti = Achille (1801 - 1847), Laetizia (1802 - 1859), Lucien (1803 - 1878), Louise (1805 - 1889)
}}
'''Joachim-Napoléon Murat''' (* [[25. marec]] [[1767]], [[Labastide-Murat|Labastide-Fortuniere]], dnes [[Labastide-Murat]], [[Francúzsko]] – † [[13. október]] [[1815]], [[Pizzo]], [[Kalábria]], [[Taliansko]]), kráľ Neapola a Sicílie, veľkovojvoda z Bergu a Kleve, maršal Francúzska.
 
== Život ==
Narodil sa v Labastide-Fortuniere v [[Gaskonsko|Gaskonsku]]. Otec bol krčmár Pierre Murat-Jordy a matka Jeanne Loubières. Ako dvadsaťročný sa stal vojakom [[jazdectvo|jazdectva]]. [[3. októbra]] [[1795]] (13. vendémiairu, III. roku republiky) pomohol [[Napoleon]]ovi potlačiť vzburu v [[Paríž]]i tým, že sa zmocnil diel v ohrozenej oblasti. Napoleon ocenil jeho statočnosť a ich cesty sa spojili na najbližších dvadsať rokov. Zúčastnil sa prevratu z 18. a 19. brumairu roku (z 9. na 10. november [[1799]]), ktorý vyniesol [[Napoleon|Napoleona Bonaparta]] na post konzula. Stal sa Napoleonovým generálom a po jeho korunovácii19. na francúzskeho cisára vmája roku [[1804]] aj francúzskym [[maršal]]om. V zostave Napoleonovej armády sa zúčastnil egyptského ťaženia (1798 - 1799), bitky pri Marengu (1800), [[bitka pri Slavkove|bitky pri Slavkove]] (1805), [[bitka pri Jene|bitky pri Jene]] (1806), bitky pri Eylau (1807), ťaženia do Ruska (1812) i "bitky národov" pri Lipsku (1813). Hoci bol Murat odvážnym vojakom, chýbal mu strategický talent a často robil unáhlené a nesprávne rozhodnutia.
 
Napoleon Bonaparte k nemu mal dôveru a dal mu za manželku svoju sestru [[Karolína Bonapartová|Karolínu]]. Chcel byť [[Španielsko|španielskym]] kráľom, čo sa mu nepodarilo presadiť, pretože cisár preferoval na posty vládcov príslušníkov vlastnej rodiny. V roku [[1806]] sa však stal veľkovojvodom z [[vojvodstvo Kleve|Kleve]] a [[veľkovojvodstvo Berg|Bergu]]. O dva roky neskôr Napoleon predsa len súhlasil s tým, aby prevzal post neapolského kráľa po [[Jozef I. Bonaparte|Josephovi Bonaparte]], ktorý sa stal španielskym kráľom. V [[Neapol]]e ho však kontroloval [[Antoine Christophe Saliceti]], neapolský [[minister]] polície a Napoleonov priateľ ešte z mladosti. Kráľ Joachim bol medzi ľuďmi obľúbený pre svoju láskavosť a štedrosť, medzi jeho slabé povahové stránky patrila ľahkomyseľnosť, prehnaná ambicióznosť a domýšľavosť.
 
V Neapolskom kráľovstve Joachim Murat vládol až do roku [[1815]], keď niekoľkokrát zmenil stranu a nakoniec ho odmietla akceptovať za kráľa ako protifrancúzska koalícia, tak aj Napoleon I.
 
Po [[bitka pri Waterloo|Waterloo]] bol odsúdený na smrť za podiel na únose a poprave [[Louis Antoine de Bourbon-Condé|Louisa Antoina de Bourbon-Condé]], vojvodu z Enghienu. Joachim Murat bol popravený zastrelením, jeho telo skončilo v hromadnom hrobe,. aleNa neskôrparížskom boli[[Cimetière jehodu telesnéPère-Lachaise|cintoríne pozostatkyPère presunutéLachaise]] naje parížskymožné cintorínvidieť Péreiba Lachaisejeho kenotaf.
 
== Literatúra ==