Električka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus
Riadok 3:
 
'''Električka''' je koľajový [[dopravný prostriedok]] (jednoduchší a ľahší ako [[vlak]]) prevádzkovaný v mestskej a prímestskej hromadnej doprave. Električky disponujú oveľa väčšou prepravnou kapacitou ako autobusy či trolejbusy. Pohyb po koľajniciach umožňuje rýchlu a plynulú prepravu cestujúcich alebo nákladu v mestách a ich okolí.
 
== Dejiny ==
Vývoj električiek začal v roku [[1828]] v [[maryland]]skom meste [[Baltimore]] zavedením prvej mestskej [[konská železnica|konskej železnice]]. Stále sa zvyšujúce prepravné nároky prinútili mestá zaviesť parné trakcie. Tieto boli ale pomalé a ich prevádzka bola nákladná. Najväčší rozmach nastal vyvinutím elektrickej trakcie v roku [[1881]] nemeckou spoločnosťou [[Siemens]], ktorá bola prvýkrát sprevádzkovaná v [[Paríž]]i.
 
Nástup električiek do miest rozprúdil dovtedy stojatú dopravu v mestách a ich okolí. Týmto došlo k vzniku prvých dopravných podnikov a mnohých firiem, ktoré zabezpečovali ďalší vývoj električi looooooooooool
 
 
Električková doprava bola ako prvá na Slovensku zahájená [[27. august]]a [[1895]] v Bratislave, pričom išlo o jednu z prvých elektrizovaných mestských železníc na svete. Neskôr bola električková sieť vybudovaná aj v [[Košice|Košiciach]]. Prvé električky na našom území boli od [[Maďarsko|maďarskej]] firmy Ganz. Od štyridsiatych rokov sa do popredia dostala česko-slovenská firma [[Tatra ČKD]], ktorá začala so sériovou výrobou električiek a prispela k ich značne rýchlemu vývoju.
 
Prvý typ električiek vyrobených v Tatra ČKD bol typ [[Tatra T1|T1]], ktorý jazdil len v Košiciach. V Bratislave jeho prevádzka nebola možná z dôvodu nemožnosti výroby pre bratislavský rozchod {{mm|1000|m}}. Tieto električky mali ako prvé zjednodušenú elektrickú odporovú výzbroj a ich kapacitné možnosti umožňovali dopravu v rozvíjajúcich sa mestách. No veľa problémov a vysoká spotreba energie viedli k rýchlemu vývoju typu [[Tatra T2|T2]], ktorý od roku [[1959]] jazdil už aj v Bratislave, lebo sa dal vyrobiť aj pre metrový rozchod. T2 mala vetráky aj v kabíne vodiča, čím došlo k značnému zlepšeniu jeho pracovných podmienok. Električky typu T2 tiež neboli bez chýb a tak v ČKD vyvinuli typ [[Tatra T3|T3]], ktorý je v prevádzke dodnes (Bratislavské vozidlá v súčasnosti prechádzajú rekonštrukciami na typy [[Tatra T3P|T3P]], [[Tatra T3S|T3S]], [[Tatra T3M|T3M]] atď.). V roku [[1969]] začala v Bratislave premávať prvá kĺbová električka typu [[Tatra K2|K2]] (doteraz jediný typ kĺbovej električky v Bratislave), taktiež od ČKD. Najprv bolo dodané len prvé vozidlo (ktorého osud je dodnes neznámy), po dvoch rokoch bolo dodaných ďalších 20 vozidiel a v ďalších rokoch sa s nákupom pokračovalo a celkovo sa nakúpilo 89 vozidiel. Tento typ je v prevádzke dodnes, pričom vozidlá postupne prechádzajú rekonštrukciami (väčšinou na typ [[Tatra K2S|K2S]]). V Košiciach K2-ky nikdy nepremávali, prvenstvo medzi kĺbovými električkami patrí trojčlánkovým električkám [[Tatra KT8D5|ČKD KT8D5]] (jediné kĺbové električky v Košiciach a zároveň jediný typ 3-článkových električiek v bežnej premávke na Slovensku). Tieto vozidlá, podobne ako bratislavské T3 a K2, prechádzajú rekonštrukciami, konkrétne na typ [[Tatra KT8D5R.N2|KT8D5R.N2]] (v Česku aj na typ [[Tatra KT8D5R.N1|KT8D5R.N1]]), ktorý je vďaka nízkopodlažnému strednému článku jediným typom nízkopodlažných električiek na Slovensku.
Po kĺbových vozidlách obe mestá nakúpili aj električky [[Tatra T6A5|T6A5]] (opäť od ČKD), ktoré patria medzi najnovšie vozidlá na Slovensku.
 
V roku [[2006]] sa v Bratislave bez cestujúcich testovala moderná vysokorýchlostná nízkopodlažná električka [[Škoda 06T]], ktorá je jedným z kandidátov na vozidlo premávajúce na [[Petržalská rýchlodráha|Petržalskej rýchlodráhe]].
 
== Prevádzka na Slovensku ==