František Bednár (politický väzeň): Rozdiel medzi revíziami

Vyrastal v [[Poprad|Poprade]] pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnému]] režimu zásadne ovplyvnil [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád armád]] [[Varšavská zmluva|Varšavského paktu]] 21. augusta 1968, kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19-ročný Jozef Bonk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka | url = http://szcpv.org/08/horka08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = szcpv.org| miesto = | jazyk = }}</ref> a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mŕtvy neprepláva | url = http://szcpv.org/04/hrob.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu. (Šesťmesačný pobyt v USA). V roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so západom prostredníctvom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6. februára 1984 zatknutý [[ŠtB]] a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. Najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil účasť členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]] ho krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Uznesenie ŠtB Košice | url = http://www.szcpv.org/pdf/95.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Po novembri 1989 bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 bol po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta 1990, Krajským súdom v Košiciach zrušený a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19. decembra 1991 ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetovom združení bývalých československých politických väzňov]]. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorá nebola ŠtB odhalená sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, Ivana Ostrochovského, [[Peter Kerekéš|Petra Kerekesa]] a Pavla Pekarčíka „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2013 získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cena Federácie filmových kritikov –Fedeora | url = http://szcpv.org/13/film.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Kriticky vystupoval voči nečinnosti [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] (ÚPN) po prijatí Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006. Bývalý predseda Správnej rady ÚPN, politický nominant [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]] (SNS) Ivan Petranký, mu 10 dni pred rozhodnutím Komisie ÚPN listom oznámil, že mu nepriznáva udelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznámenia a rozhodnutia ÚPN | url = http://szcpv.org/pdf/upn.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na spomienkovej akcii v Poprade, pri príležitosti 45. výročia okupácie Československa v roku 1968, mu predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák odovzdal ďakovný list. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ďakovný list predsedu ÚPN | url = http://www.szcpv.org/13/obr/upn_krajnak.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref>