Kým väčšina Američanov s obavami sledovala priebeh vojny v Európe, v Ázii sa zvyšovalo napätie. [[Japonsko]] sa chytilo výhodnej príležitosti zlepšiť svoju strategickú pozíciu a trúfalo vyhlásilo „nový poriadok“, podľa ktorého chcelo hegemonisticky vládnuť nad celým [[Tichý oceán|Tichým oceánom]]. [[Spojené kráľovstvo|Británia]], ktorá zápasila s nacistickým [[Nemecko]]m o prežitie, nebola schopná postaviť sa na odpor, odtiahla zo [[Šanghaj]]a a dočasne uzavrela Barmskú cestu. V lete roku [[1940]] Japonsko získalo od slabej francúzskej vlády vo Vichy právo používať letiská v Indočíne. Do septembra sa Japonci pripojili k [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi Berlín-Rím]]. Spojené štáty na odvetu vyhlásili embargo na vývoz železného šrotu do [[Japonsko|Japonska]].
Zdalo sa, že Japonci by sa mohli obrátiť na juh, aby získali zdroje ropy, cínu a kaučuku v britskej Malajzii a holandskej Východnej Indii. V júli [[1941]] Japonci okupovali zvyšok [[Indočína|Indočíny]]; Spojené štáty reagovali tým, že zmrazili japonské fondy.
V októbri [[1941]] sa stal predsedom japonskej vlády generál [[Hideki Todžo]]. V polovici novembra vyslal do Spojených štátov osobitného vyslanca, aby sa stretol s ministrom zahraničných vecí [[Cordell Hull|Cordellom Hullom]]. Japonsko okrem iného žiadalo, aby Spojené štáty uvoľnili japonské fondy a zastavili námornú expanziu v Tichomorí. Hull súhlasil s uvoľnením zmrazených fondov za podmienky, že Japonci odídu z [[Čína|Číny]] a [[Indočína|Indočíny]]. Japonci žiadali dvojtýždňovú lehotu na zváženie návrhu, ale 1. decembra ho napokon odmietli. 6. decembra sa [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] obrátil priamo na japonského cisára [[Hirohito|Hirohita]]. Rozhovory však už ďalej nepokračovali. Ďalší deň japonské námorníctvo napadlo americkú základňu v [[Pearl Harbor]]e.No proste super
