Spájkovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5607957 používateľa 147.232.42.21 (diskusia) bola vrátená
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: - →  –  (4), pájka → spájka, replaced:   →   (3), 63% → 63 % (2)
Riadok 1:
[[Súbor:Desoldering.jpg|right|thumb|Spájkovanie]]
 
'''Spájkovanie''' je metóda [[metalurgia|metalurgického]] spájania [[kov]]ových predmetov iným kovom ('''spájkou'''), ktorého teplota [[tavenie|tavenia]] je nižšia, ako teplota tavenia spájaného [[materiál]]u. Spoj vzniká roztavením spájky do kvapalného stavu, pomocou [[adhézia|adhézie]] -  – priľnavosti kovu a spájky a čiastočne aj vplyvom [[difúzia|difúzie]] -  – prelínania častíc spájaného kovu a spájky. Letované spoje sa používajú predovšetkým v elektrotechnike, klampiarstve a strojárstve. Nástroj používaný na zahriatie spájky a spájaného kovu sa nazýva [[spájkovačka]], iným spôsobom nahriatia spájky je ohriatie [[plameň]]om.
 
== Spájkovačky ==
Spájkovačka je nástroj pre tavenie kovov pri spájkovaní súčiastok mäkkým spájkovaním (do 450  °C). Pri spájkovaní sa kovové súčiastky najskôr spájkovačkou zahrejú a pridaním roztavenej spájky sa spoja. Spájka vytvorí po vychladnutí pevné mechanické a elektrické spojenie. Spájané kovové súčiastky nie sú na rozdiel od [[zváranie|zvárania]] natavené. Napriek tomu vzniká na povrchu kovovej súčiastky v styku so spájkou tenká [[legovanie|legovaná]] vrstva.
 
Elektrické spájkovačky sú vždy osadené vymeniteľným spájkovacím nadstavcom. Vymeniteľný nadstavec (hrot) je zhotovený tepelne dobre vodivého kovu, spravidla z medi alebo jej zliatin. [[Meď]] sa ale v roztavenej spájke rozpúšťa a hrot sa rýchlo opotrebúvava. Spájkovací hrot je preto väčšinou pokrytý vrstvou odolnejšieho kovu, napríklad [[nikel|niklu]]. Vymeniteľný hrot je ohrievaný vinutím cievky (riadený skrat), alebo odporovým ohrievacím telieskom. Spájkovačky existujú s výkonom od niekoľkých [[Watt]]ov na spájkovanie [[Doska plošných spojov|plošných spojov]] až po výkony niekoľkých stoviek Wattov. Zvláštnym typom spájkovačky je pištoľová ([[transformátor]]ová) spájkovačka. Miesto hrotu má spájkovačka slučku z [[drôt]]u. Slučka sa zahrieva prechodom veľkého prúdu dodávaného zabudovaným transformátorom. Transformátor dodáva veľký prúd pri nízkom napätí a ani pri prerušení slučky nehrozí úraz elektrickým prúdom. U pištoľovej spájkovačky je výhodou rýchly ohrev na pracovnú teplotu. Zapája sa [[Tlačidlo|tlačidlomtlačidlo]]m na rukoväti, ktoré sa musí držať zopnuté po celú dobu práce. Pri odložení sa spájkovačka sama vypne. Pištoľové spájkovačky sa vyrábajú s výkonom okolo 100W. Pre prácu s citlivými elektronickými komponentmi nie sú vhodné kvôli indukovaným napätiam
 
== Spájky a tavivá ==
[[Spájka]] je prídavný materiál, ktorý vypĺňa medzeru medzi materiálmi a spája ich.
Podľa teploty tavenia sa delí:
* Mäkké spájky (teplota tavenia do 450  °C)
** Cínové spájky
** Špeciálne spájky
* Tvrdé spájky (teplota tavenia nad 450  °C)
** Pre spájkovanie ľahkých kovov
** Na báze Cu
Riadok 21:
** Na báze Pd
** Spájky z ušľachtilých kovov
** Pre vákuové spájkovanie
 
[[tavivo|Tavivá]] sú chemické prostriedky, ktoré zabraňujú oxidácii spájkovaných plôch a zlepšujú styk spájkovačky s povrchom spájkovaných dielcov. Najčastejšie používaným tavidlom pre mäkké spájkovanie je [[kolofónia]].
 
Tavivá možno rozdeliť:
Riadok 35:
== Základné spôsoby spájkovania ==
 
* '''Nánosové ''' -  – roztavená spájka len zmáča spájané plochy
* '''Kapilárne''' -  – súčasti sú vhodne zaistené proti vzájomnému posunutiu a do medzery je vložená spájka (napr. vo forme zŕn), po vložení do pece sa spájka roztaví a dôjde k spojeniu
 
V elektrotechnike sa pri spájkovanie súčiastok v hromadnej výrobe používa [[spájkovanie vlnou]]. Pri tejto technológii osadené DPS prechádzajú vlnou tekutej spájky hnanej čerpadlom. Dnes sa pre spájkovanie SMD súčiastok používa hlavne spájkovanie pretavením (reflow). Na DPS sa cez šablónu z tenkej bronzové fólie nanesú bodky pastovitej spájky. Táto pájkaspájka má lepivú konzistenciu, takže vo fáze osadzovania funguje aj ako lepidlo a pridŕža súčiastky na doske. Pri prechode dosky cez taviacu pec sa spájka roztaví a vytvorí spájkované spoje.
 
== Spájkovanie v elektrotechnike ==
Riadok 44:
Spájkovanie je jednou z najdôležitejších technológií v [[elektronika|elektronike]], kde sa spájkovaním vodivo spájajú a súčasne mechanicky upevňujú jednotlivé súčiastky na [[doska plošných spojov|dosku plošných spojov]].
 
Ako spájka sa najčastejšie používa zliatina [[cín]] + [[olovo]] (obvykle v [[eutektikum|eutektickom zložení]] 63 % Sn + 37 % Pb, niekedy s prímesou malého množstva [[meď|medi]], [[striebro|striebra]] a iných kovov), aj keď sa často nesprávne označuje ako cín. V poslednom čase kvôli tlaku na ekológiu sa prechádza na bezolovnaté spájky, ktoré však majú horšie mechanické vlastnosti, horšiu stabilitu, ťažšie sa používajú a sú drahšie. Pre úspešné spájkovanie je potrebné dodržať príslušnú teplotu a čas tavenia, je potrebné prehriať spájkované predmety aby boli dokonale zmáčané spájkou.
 
[[Kategória:Elektronika]]